Dnes je ale krásny deň, kto včera umrel môže banovať...

LITTLE ASHES: Love. Art. Betrayal.

16. března 2012 v 14:34 | Lina |  Filmy
LOL. Za normálnych okolností by som nezačínala článok takto, ale tento si to zaslúži. Takže ešte raz: LOL. Čo ma tak rozosmialo? To že som odkiaľsi z hlbín rozpísaných článkov vyhrabala toto! Spomínam si, že svojho času som tento film zhliadala niekoľko krát denne a na vine boli zrejme jesenné prázdniny :P Už si to veľmi nepamätám, veď blog.cz hlása, že som to písala dakedy v roku 2010... Ale normálne som dostala chuť znovu si to pozrieť (napriek veľmi dôraznému varovaniu na konci mojej recenzie).
Takže hor sa na tú vykopávku :)

Ak mám pravdu povedať, obrazy ma moc neberú. Aspoň nie tie na výstavách, čo na ne chodíme zo školy - väčšinou samé kvety vo vázach a lesné krajinky... Čo sa však surrealizmu a Dalího týka, vystriedala som na pozadí monitora viac než dosť obrazov s hodinami, motýlmi, slonmi a inými pokrútenými vecami. Posadnutá všetkým, čo sa jeho týka čítam články, vypisujem si citáty a... stiahla som si tento film.
V Little Ashes si Salvadora zahral Robert Pattinson. Neviem, kto je nespokojnejší, či fanúšikovia Twilightu alebo Salvadora Dalího XD Ale mne to nevadí. Je to dobrý herec a v Harrym Potterovi vám nijak extra neprekážal, tak čo? Čo je na tom, že hrá v nejakom nechutne úspešnom filme?

Takže som si stiahla film. Pustila som si ho. Potom skončil. A ja som nasucho preglga a celá zhrozená si pomyslela: "Okej, toto mi myslím raz v živote stačilo!" Ani nie o hodinu som to pozerala zase.

Vyzerá to tak, že Rob sa snaží dokázať, že má na viac ako na trblietajúceho sa Edwarda a spočiatku sa mu celkom darí. Potom je tu Javier, čo hrá Federica García Lorcu (taký básnik :)), ten je skvelý. Ak nevnímate ich prízvuk, alebo aspoň dokážete predstierať, že je to úplne normálne (môj prípad), prežijete úvodnú časť filmu. Ja osobne mám začiatok najradšej: Všetci prichádzajú do školy, ubytujú sa a uprostred toho všetkého dorazí Salvador v hrozných šatách... Začiatok je fajn, hlavne "prehliadka izby číslo sedem". Potom sa to pokazí, príde bozk pri mesiačiku, je to dosť desné... nejde ani tak o ten bozk ako o ten mesiačik... Opäť niekoľko scén kým sú v škole, tie sú celkom pozerateľné a Dalí odchádza do Paríža. Za nejakú dobu, čo vo filme reprezentujú ani nie o dve sekundy, je späť , aby sa nechal vyhodiť zo školy. Vieme predsa, že Dalí odišiel zo školy, lebo nepovažoval tunajšiu komisiu dostatočne kompetentnú, aby ho hodnotila. Toto tiež milujem najmä keď Rob na konci vyhlási, že dotyční páni by sa mali vrátiť k senu na vidiek, aby boli aspoň trochu užitoční... Potom tu máme Roba ako tridsiatnika s cigaretou v ruke, ten je strašný. Najhorší zo všetkých hrôz, čo vo filme číhajú (a že ich tam je!).
.
.
.
Záver? Little Ashes rozhodne nesplnilo moje očakávania. Nechcela podivne rozsekaný film so zrnitými čiernobielymi scénkami, to fakt nie...
No som ochotná zvyknúť si na bársčo. Už ma nezaujíma ma, že film nie je poetickou vášnivou drámou, na ktorú sa tvári... Úplne mi stačí tá hudba, herci, niekoľko básní a nadpriemerné používanie slova "génius", chorobná myseľ a Salvador Dalí....
Okej som zvrátená ak to chcete počuť, ten film ma baví!


Prvýkrát v živote nedokončím článok s odporúčaním "pozrite si tento film". Je totiž veľmi malá šanca, že sa vám zapáči :P
Lina
Přidat komentář
 

KRÁTKY DRUHÝ ŽIVOT BREE TANNEROVEJ: Vďakabohu, že nie rozsiahly...

2. března 2012 v 22:12 | Lina |  Knihy
Nemôžem si pomôcť, ale po celú dobu som musela myslieť na vetu, ktorú v seriáli Black Books povedal vždy ústretový Bernard jednej pani, čo si od neho kúpila knihu: "Je to hrozné, ale celkom krátke." Práve dĺžke tejto novely vďačíme za to, že som to vôbec dočítala. Hovorila som si, že tých poondiatych 120 strán zvládnem aj keby čo bolo.
Celý článek | Počet komentářů: 4

Končím s tým nadobro

2. března 2012 v 11:57 | Lina |  Zlodeji-info
...alebo aspoň na poriadne dlhú dobu. Trvalo to celé roky, kým som previedla Zlodejov do tejto podoby. A bola to nesmierna sranda, to treba uznať. Ale neviem si predstaviť, že by som v písaní tohto príbehu ešte pokračovala. Nie teraz.

Možno sa vám to zdá ako prehnane impulzívne rozhodnutie, ale verte, že som nad tým veľa rozmýšľala. Veľmi dlho som sa pozerala na prázdnu stránku vo worde, občas napísala meno ako Nick, potom ho vymazala a prepísala na niečo iné. Premýšľala som ako urobiť zo Zlodejov niečo, s čím by som bola spokojná. A zistila som, že sa to nedá. Keď si tú kapitolovku čítam, vidím moje detstvo, vidím podstatnú časť môjho detstva... a to by som už rada nechala za sebou. Chcem veriť, že dokážem napísať aj niečo lepšie. Niečo bez takých dier a nelogickostí, niečo premyslenejšie a hlave niečo kvalitne napísané. Môžete mi vyčítať, že sa snažím???

Ospravedlňujem sa všetkým fanúšikom. Viem, že nechať príbeh len tak nedokončený je dosť bezcharakterné, ale nútiť sa do niečoho čo nechcem, to nedokážem. Fakt prepáčte. Chcela by som sa vám aj poďakovať, hlavne trom skvelým babám Coraline, Fefe a Moiflame, ktorých dlhočízné komentáre ma zakaždým nesmierne potešili. Vážne, nikto nevie komentovať ako ony. Potom mojim dvom kamarátkam Kori a Fefe, ktoré si to prečítali aspoň zo slušnosti, ale tiež nešetrili slovami chvály. A tiež Georgiane, ktorá mi nechávala komenty na fantasy-svete, milé dievča :) Verím, že ste si čítanie tejto poviedky užili, lebo za je stvorením stálo hrozne veľa práce.

Každopádne Zlodejov z blogu nevymažem, stále ich na to priveľmi milujem. A bude mi smutno za Nickom Mortonom, ale preboha, veď ten človek sa dostane do takmer každej mojej poviedky v akejkoľvek podobe, ak je to možné :D

Smutný okamih...

Počet komentářů: 1

V Anglii se objeví dva mágové... JONATHAN STRANGE A PAN NORRELL

23. února 2012 v 12:25 | Lina |  Knihy
Takže dovoľte mi predstaviť vám túto skvostnú knihu, ktorá je už nejakú dobu ozdobou mojej knižnice, a som ňou miestami až nemiestne nadšená :)Takmer osmesto stránok napísaných dôkladným a úžasne pozoruhodným štýlom. Dámy a páni zoznámte sa s Jonathanom Strangom a pánom Norrellom!

Oficiálna anotácia:
Pred niekoľkými storočiami, keď v Anglicku ešte existovala mágia, bol najväčším mágom všetkých čias Havraní kráľ. Havraní kráľ ako ľudské dieťa, ktoré vychovali féeri, spojil vedomosti féerov a ľudský rozum a vytvoril anglickú mágiu. Teraz na začiatku 19. storočia, je sotva viac než len legendou a Anglicko so šialeným kráľom a elegantnými básnikmi už neverí, že existuje praktická mágia.
Potom sa zjaví samotársky pán Norrell z Hurtfewskeho opátstva a spôsobí, že sochy v Yorskej katedrále sa pohybujú a rozprávajú. Šíria sa správy o návrate mágie do Anglicka a pán Norrell sa sťahuje do Londýna v presvedčení, že musí vláde pomôcť vo vojne proti Napoleonovi. Tu stretáva šikovného mladého mága a prijme ho za žiaka. Jonathan Strange je šarmantný, bohatý a arogantný. Spoločne oslňujú krajinu svojimi činmi.
Lenže ich partnerstvo sa čoskoro zmení na súperenie. Pán Norrell sa nikdy nezbavil celoživotného zvyku uchovávať takmer všetko v tajnosti, zatiaľ čo Strangea vždy priťahuje tá najdivšia, najnebezpečnejšia mágia. Fascinuje ho tajomná postava Havranieho kráľa a nerozvážne sa ženie po stopách dávno zabudnutej mágie, pričom ohrozuje nielen svoje partnerstvo s pánom Norrellom, ale aj všetko, čo mu je drahé.

No ako by som to povedala... je to proste dosť rozsiahla kniha, so všetkým, čo ste od akejkoľvek knihy kedy chceli. S humorom, očarujúcimi sympatickými hlavnými hrdinami a zápletkou, ktorá... Poviem vám takýto pocit som mala naposledy pri čítaní Harryho Pottera. To očakávanie, že čo sa stane ďalej... Ani som nechcela, aby sa ten príbeh skončil, čím mi ochotne kniha samotná vyhovela, keďže (aspoň to moje české vydanie) má okolo 700 strán. Síce mi skoro odpadlo plece ako som ju niesla domov z Nitry v taške, ale to je vedľajšie. Chcem povedať, že to stálo za to.

Je vhodná pre náročných čitateľov, ktorí sa nedajú opiť len tak voľačím, a majú chuť ponoriť sa do skvelého magického sveta, pkochať sa autorkiným elegantnými zaobchádzaním so slovami, nechať sa dojať (aj ja som sa rozplakala, ja!) a na sto percent si niečo užiť! A podopora ďalšieho anglického autore Neila Gaimana, je viac než oddôvodnená. Ten chlap naozaj vie, čo hovorí na zadnej obálke knihy, preboha tak na to toľko nečumte a kúpte si ju! Lebo ja som spočiatku váhala a vidíte, aké to bolo zbytočné!

Čo sa mi ešte veľmi páčilo, bola tá "anglickosť" knihy. Nemyslím si, že ešte niekedy bude existovať mesto, ktoré budem milovať viac ako Londýn. Plus začiatky devätnásteho storočia, skrátka potešenie pre čitateľa. Štýl knihy je mierny a pokojný, dej stojí viac na dialógoch postáv a opisoch, nie je veľmi akčná. Ale veď presne tak mi to vyhovuje.

Málokedy sa stretnete s tak prepracovaným dejom. Všetky tie detaily o histórii a poznámky pod čiarou bolo skrátka radosť čítať, celé to bolo priam vedecky vysvetlené. A čo sa postáv týka, veľmi rada som som sa zoznámila s anglickými gentlemanmi a niektorých som si aj obľúbila. Ženské postavy tu úprimne moc nedominovali, teda bojovalo sa to u o ich záchranu, občas aj niektorá z nich vykonala niečo dôležité, ale tá dôležitosť bola mizivá, takže to je jediné drobučké mínus knihy...
Přidat komentář

Why is it clever?

20. února 2012 v 20:40 | Lina |  Môj Denník
Čím je tento deň výnimočný? Ani neviem. Nemám žiadny konkrétny dôvod na to, aby som teraz písala tieto riadky po takom dlhom čase. Faktom je, že blogovania sa tak ľahko nezbavíte. Obzvlášť Lina nie, je závislá od slov. Závislá od písania a od ťukania do kláves...

Dnes mi napadla myšlienka, naozaj zábavná, že by som si mohla založiť blog. Veď viete, začať odznovu a "poriadne sa do toho pustiť", s čistým svedomím začať písať a snažiť sa o aké také pravidelné pribúdanie článkov. Zaťukala som si na čelo, veď ja už jeden blog mám. Och, aká by bola škoda len tak zabudnúť na tú hromadu práce, čo som tu odviedla. Len preto, aby som zase začala s čistým štítom a stala sa niekým novým... Viete, nový blog je ilúzia. Dáva vám pocit, že tentokrát to bude iné, dokonalejšie a s väčším počtom komentárov.

No opustiť evil-thing? Bola by som sprostá, keby som to spravila. Isteže, poviedky, čo som sem písala nejakú dobu stagnujú, ale dlabať na to...

Takže zaostrite svoj zrak na tú malú postavičku v ďialke, to je Lina a vyzerá to tak, že sa vracia do blogového sveta :) Oslava! Viac asi netreba hovoriť, a vám zostáva len čakať, že čo sa z tohto môjho rozhodnutia vykľuje :)

Lina
Přidat komentář

DVEŘE DO LÉTA a trochu presúvania sa v čase

23. listopadu 2011 v 14:43 | Lina |  Knihy
"Jedinou nevýhodou bylo, že z domu vedlo ven jedenáct dveří."

ODEON 1984
Pete je kocúr, ktorý neznáša zimu, ale verí, že ak vyskúša všetky dvere v dome, jedny z nich budú viesť do leta. Jeho majiteľ Dan s ním túto filozofiu zdieľa. Prišiel o firmu, snúbenku, a tak si zašiel do baru, kde rozmýšľal, čo ďalej. No nie je nič jednoduchšie, ako sa nechať zmraziť, vyvliecť sa všetkých svojich problémov, potom sa vrátiť v čase, trochu si svoju budúcnosť poupraviť, aby lepšie sadla vášmu gustu, zase sa nechať zmraziť a potom len žiť šťastne až do smrti. Samozrejme, tá zápletka je o niečo komplikovanejšia, ale ak vám časové paradoxy nerobia bežne problémy, mali by ste to zvládnuť.

Ukázalo sa, že ide o celkom čtivú knihu, napísanú príjemným štýlom, trochu romantiky, občas som sa aj zasmiala, a napriek tomu, že tá futuristická časť sa odohrávala pred desiatimi rokmi (príbeh sa začína v roku 1970, Dan sa presunie do roku 2000, to len na vysvetlenie :P) a jediná planéta, na ktorej sa ocitneme, je Zem, je to sci-fi ako sa patrí. Dej je celkom pútavý a napínavý, trochu by som mu vytkla ten koniec, pripadal mi akosi odfláknutý... Ďalšie plus: autor mal pár dobrých nápadov, ako to s tými pokusmi so strojom času, to sa mi veľmi páčilo. :)

Lina
Přidat komentář

(28) Návšteva

28. září 2011 v 12:30 | Lina |  Zlodeji
Už som chcela so Zlodejmi skončiť, pretože ma to (znovu) prestavlo baviť, ale včera večer ma pochytila akási tvorivá nálada a napísala niekoľko kapitol. Tak som si povedala, že voľačo prepíšem aj na blog. Síce neočakávam, že ma prevalíte komentármi, ale čo už. Hlavne to píšem pre seba. A tým pár skalným fanúšikom patrí veľká vďaka, v živote som ani nedúfala, že Zlodeji budú mať vôbec nejakú kladnú odozvu.
Lina
Celý článek | Počet komentářů: 2

NIKDYKDE: Prepáčte, nesprávny Londýn

16. září 2011 v 20:59 | Lina |  Knihy
"Richard si všiml, že události jsou zbabělé: nikdy nechodí samy. Vždycky se jich nahrne celá řada a zasypou ho najednou."

Knižka Nikdykde sa tiež ocitla medzi mojím letným čítaním. Vyhrabala som ju kdesi v knižnici a po jej prečítaní som si ju pripísala na zoznam vianočných prianí. Vážení a milí, vitajte vo svete pod Londýnom!
Hlavným protagonistom príbehu je neslaný nemastný, vlastne úplne obyčajný, mladý muž s panickým (mierne povedané) strachom z výšok, úradník, ktorý v snahe vniesť trochu osobitosti na svoj pracovný stôl, zbiera figúrky trolov, čo sa zase nepozdáva jeho prehanne arogantnej priateľke Jessice. Volá sa Richard Mayhew. Ale k veci. Jedného dňa tento chlapík pomôže akejsi otrhanej zranenej dáme, ktorú nájde na ulici. Táto dáma sa volá Dvířka (český preklad, mimochodom, veľmi sa mi páči, anglicky je to Door) a pochádza z "Podlondýna". Tento dobrý skutok však naňho obráti pozornosť dvoch nájomných vrahov, pána Vandemaara a pána Croupa. Richard sa takmer doslova prapadáva do sveta, ktorý mu je cudzí a ani nie je veľmi prívetivý. Spoločnosť mu robí niekoľko obyvateľov Podlondýna, spolu sa snažia vyriešiť vraždu Dvířkinej rodiny a tiež pomstiť ich smrť. Sled neuveriteľných dobrodružstiev nielenže odnaučí Richarda používať vetu: "Niečo také predsa neexistuje!", ale ho aj zocelí. Dá sa povedať, že mu pobyt pod zemou celkom prospel :)

Hodnotenie by som začala s tým, že je tam až strašne veľa nápadov na jednu knihu. A autor mnoho vecí ani moc nerieši, len uteká ďalej, až obehne celý Podlondýn a zoznámi nás so všetkými tými gýčovinami. Ale taká tá knižka je a je maximálne úchvatná. Originálna, imaginatívna, neobyčajná, vtipná, inteligentná a tajuplná... Kopec kurióznych postavičiek naokolo- isteže, nešlo si nezamilovať dvojicu záporákov- Croupa a Vandemaara. Áno, boli hroziví, a popritom ako sa vám vyhrážali, alebo svoje vyhrážky priamo realizovali, hláškovali ostošesť. Použila by som slovné spojenie "podarená dvojica" ale to by bolo málo, skôr sa k nim blíži vyjadrenie "sakra dobrá a úžasne napísaná dvojica". Štýl, ktorým je príbeh písaný je výborný. Chápete, nič pre ľudí, ktorý obdivujú tie isté dookola sa opakujúce frázy (aspoň niečo som sa naučila od nášho slovenčinára), ale geniálne opisy situácií a hra so slovami. Takže som nadšená, nadšená, nadšená. Milujem ten príbeh aj rozuzlenie, aj všetko.
10 bodov z desiatich a dala by som aj viac, keby to nebol matematický nezmysel.


:):):):)
Viete, čo mi napadlo?
Vy ste už zažili toľko mojich knižných a filmových úletov,
že už toho musíte mať plné zuby

Lina
Počet komentářů: 4

DRACULA: I never drink... wine

11. září 2011 v 15:10 | Lina |  Filmy
Krátke intro: Aby ste vedeli, v piatok som mala niečo ako filmový večer na tému Dracula. Pretože som cez týždeň prečítala knižku od Brama Stokera a tá ma fakt nadchla, rozhodla som sa, že sa vrhnem na nejaké filmové adaptácie... Keďže neviem ako veľmi tú knihu poznáte, asi by som vám mala zhruba načrtnúť dej.
Celý článek | Počet komentářů: 4

Nudím sa. Robte niečo, okamžite!

5. září 2011 v 12:53 | Lina |  Môj Denník
Zažila som také skvelé leto, že keby ste boli ja, asi umriete nudou. Vystriedala som asi päť obľúbených filmov, zhliadla nejaký ten počet seriálov, prečítala kopec kníh od nás z knižnice, len občas podnikla niečo fakt zaujímavé zahŕňajúc chaty a koncerty. No inak ten posledný festival bol dobrý. Len tak mimochodom Fear of the dark je fakt epická skladba, hlavne keď máte kopec priestoru na skákanie pod pódiom.



Skvelá, že?

No ale celkom som sa tešila do školy, na spolužiakov a tak (nevravím, že by som takto nevydržala existovať ešte taký týždeň-dva, ale celý mesiac nie). Navyše je čas začať niečo robiť. To dlhé voľno zo mňa spravilo neuveriteľného lenivca. Síce sa už teraz obávam toho nekonečné učenia, a hlavne CHÉMIE. Omg, neverím, že mám pred sebou ďalší rok toho pekla. Ale zase zažijeme kopec srandy, aspoň dúfam.
A tiež sa konečne vrátim k aikidu, ten flowin bol nahouby. Síce bolo pekné, že sme s mamou niečo po dlhom čase robili spoločne, ale na poslednej hodine flowinu ma udržal pri vedomí jedine myšlienka, že je to naposledy. Znie to šibnuto, keď poviem, že sa teším na to opakované padanie na zem a počítanie modrín, ale tak to je. Že opäť uvidím moju veľkú úžasnú platonickú lásku na tréningu, v to moc nedúfam. Prekliaty flákač. Zrejme sa stretneme až v súdny deň, keď pánboh zahlási: "A teraz predstúpte tí, čo ste udreli drevenou napodobeninou japonskej zbrane blížneho svojho..."
Inak aktuálne čítam Draculu, milý starký, čo si občas logne krvi... a potom sa chystám na nájazd na kníhkupectvo, a chcem odísť minimálne o dvacku ľahšia.

Okej, želám vám veľa zdaru v školských laviciach.
Počet komentářů: 2

Další články

Kam dál