Prosinec 2009

SLEEPY HOLLOW: Film, od ktorého sa dobrých pár dní neviem odtrhnúť

31. prosince 2009 v 11:18 | Lina |  Filmy
Som zaťažená na dvojicu Depp-Burton :) Ďalší film, na ktorom spolupracovali je Sleepy Hollow (Ospalá Diera):


Hlavnou postavou je... ako to len preložiť do slovenčiny... ehm,"strážnik" (ach, to je slovo) Ichabod Crane. Crane je za to, aby sa pri vyšetrovaní vrážd používali moderné metódy, ale jeho nadriadení to neschvalujú. Bolo by to ako postaviť sa chrbtom k Bohu. Preto ho pošlú do Ospalej Diery, odlahlej dedinky, kde došlo k trom záhadným vraždám, aby ich vyriešil. Obete - Peter VanGarret so synom a vdova Winshipová - boli nájdené bez hláv. Miestni ludia hovoria, že vrahom je bezhlavý jazdec a hlavy berie so sebou do pekla. Ten pred 20 rokmi bojoval pri americkej revolúcii na strane angličanov. Jazdil na svojom čiernom koni a kruto odsekával hlavy všetkým, čo mu prišli do rany. Zomrel v lese, kde ho zabili nejakí vojaci, odsekli mu hlavu vlastným mečom a tam ho aj pochovali. Jazdcov duch tam vraj doteraz straší. Crane tomu zo začiatku neverí a prípad vyšetruje podla seba. Hladá stopy a vykonáva pitvu (Crane: "Budem ju operovať." Doktor: "Operovať? Veď je mŕtva!" Crane: "Keď poviem operovať, myslím tým, že potrebujem váš operačný stôl."). Keď uvidí jazdca na vlastné oči, uverí a vydá sa aj so svojím pomocníkom mladým Masbethom a Kathrinou VanTasselovou hladať jazdcov hrob. Tam zistí, že jeho hlava v hrobe chýba. Predpokladá, že za tým všetkým stojí živý človek z mäsa a kostí, ktorý ukradol jazdcovu hlavu a teraz ho ovláda. Crane má isté podozrenie, ale nie vždy sú veci tak ako vyzerajú...
Okrem toho sa zamiluje do Kathriny a spomenie si na niečo zo svojej minulosti načo zabudol. Teda odkial má podivné jazvy na rukách.
Mimochodom, tak trochu neviem, čo si mám o tom "strážnikovi" myslieť. Mal by byť nejaký odvážny, nie? Namiesto toho pri pohlade na pavúka vyskočí na najbližšiu stoličku a keď na niekoho mieri zbraňou, ruka sa mu trasie, že nestíham sledovať hlaveň. Hm, a keby som si robila čiarky kolkokrát tam odpadol a na konci filmu spravila štatistiky... Ale Johnny Depp to zvládol perfektne, ako vždy.
Ešte vám sem dám jedno z mojich oblúbených fanmade videí... Hoci k tomu hrá akási podivná verzia My heart will go on...


a želám vám šťastný nový rok
či ako sa to u nás hovorí :)
Lina


HARRY POTTER: Chlapec s rozbitou hlavou

28. prosince 2009 v 19:35 | Lina |  Knihy
Uvidela som Korinu, ako píše články o Harrym Potterovi, a tak nejak ma to inšpirovalo... Viete, zistila som, že k nemu mám čo povedať. Určite všetci poznáte knihu s názvom Harry Potter a Kameň mudrcov. Úprimne povedané, ak nie, ste hluchonemí gruzínski idioti.
Ja som sa s Harrym zoznámila jedného krásneho dňa, keď sme boli v kine na niečom, čo sa volalo Mach, Šebestová a slúchatko.... tak podobne. Mimochodom boli sme prváci. Vtedy kamarátka vyhlásila, že sa jej Mach páči, lebo vyzerá ako Potter. Ústa sa jej nezastavili, čo rozprávala hovadiny okolo neho. Nanútila mi knihu, na môj vek prihrubú a prizložitú. Ale páčilo sa mi to. (a páčilo sa mi to ešte viac, keď som si to prečítala o rok a zistila som o čo tam vlastne ide) Zrazu som bola ja tá, čo všetkých otravovala. Dokonca som babku dotiahla na to do kina... Dá sa povedať, že to okuliarnaté indivíduum, ma naučilo milovať knihy. Keď boli moji rodičia v koncoch, knižku mi zobrali a schovali predo mnou, aby som aspoň na chvílu robila niečo iné.
Aký je môj názor na Rowlingovej veledielo teraz? Kameň mudrcov, je jednou z tých mojich oblúbených Potteroviek. To preto, lebo ešte nerobí z Harryho takého chudáčika, čo doňho všetci kopú. Páči sa mi ako nás oboznamuje s novým svetom. Páčia sa mi postavy. Jo si zaslúži všetku tú slávu, ktorú má!

Harry Potter a Tajomná Komnata je druhé pokračovanie tejto série. Objavuje sa vela nových postáv. Napríklad Dobby, domáci škriatok, ktorý ma vo zvyku sám sa za všetko trestať. Alebo Lockhart do seba zahladený učitel obrany. Velmi sa mi páčil Tom Riddle. Fakt, skvelý charakter. Manipuloval so všetkými. A keď na konci odhalil svoju pravú totožnosť, totiž že je lord Voldemort, to bolo dokonalé. Ďalej je tu legenda o Tajomnej komnate, ktorá ma očarila... bazilisk, slizolinov potomok, skamenený študenti... myslím, že tam bolo dosť toho záhadna aj pre mňa :)
V konečnom dôsledku môžem povedať, že kniha vôbec nesklamala.

Sirius Black sa objavuje v tretej časti, ktorá sa volá Harry Potter a Väzeň z Azkabanu. Je Harryho krstným otcom, ako určite všetci viete. To, ako sme si celú dobu mysleli, že on je ten zlý a ako sme nakoniec odhalili pravdu, bolo velmi dobre vymyslené. Tie tri kapitoly, cez ktoré sú Harry, Ron, Hermiona, Lupin, Sirius, Peter a vlastne aj Snape v škriekajúcej búde a všetko vychádza najavo o potkanovi, Siriusovi, dozvedáme sa vela o minulosti Harryho rodičov, boli moje oblúbené.
Mala som zvláštny sen. Zdá sa mi to nejak divné a dodnes neviem, čo to malo znamenať. Keď som čítala túto knižku prvýkrát, čítala som ju pravidelne každý večer pred spaním. Potom som vypla svetlo a zaspala. Raz som mala sen o tom ako som našla mapu s nejakými potrubiami, kde boli bodky s menami presne ako na záškodníckej mape. Tak som sa vybrala objavovať tie tunely a skončilo to tak, že som vyšla v cukríkovom obchode. Keď som začala znovu čítať Harryho, dostala som sa práve k tej kapitole, kde Harry dostal záškodnícku mapu a pomocou nej sa dostal do Medových labiek. Dovtedy som o mape ani o ničom s ňou ani nepočula, ale akokeby sa mi to snívalo dopredu. Zrejme je to blbosť a náhoda, ale aj tak...

A dostali sme sa k štvrtej knihe Harry Potter a Ohnivá čaša. Opäť vela nových zaujímavých postáv, vela záhad a vela dobrodružstva. Akurát, že v tejto časti som prvýkrát pocítila, že Rona a Hermionu tak trocha zo všetkého vynechávajú. Ale ešte to nebolo až tak zlé. Páčil sa mi Moody. Veď komu vlastne nie? Totálne šialený a hrozný! A čo tá časť, keď sa Harry a Ron pohádali? To som si nikdy nevedela predstaviť, preto som ju mala rada. A Vianočný ples a všetko okolo neho, to som si užila zábavy! Trojčarodejnícky turnaj bol celkom sranda a Záverečná scéna na cintoríne... tá časť mojej duše, ktorá je velmi velmi zlá a čierna, sa priam rozplývala. Bohužial, Harry to prežil a tak sa pravdepodobne dočkáte aj podobného opisu ďalšej časti.

Pokračovanie strastiplnej cesty Lina-komentuje-Pottera, tentokrát spomíname piaty diel: Harry Potter a Fénixov rád. Určite si všetci pamätáte ako dlho sme čakali, kým táto kniha vyšla. Ten časový rozdiel medzi štvorkou a päťkou bol hrozný. Bola som dosť prekvapená, keď som si rozbalila vianočné darčeky a zbadala modrú vec s menom Harryho Pottera... ani ma nenapadlo rozmýšlať, že niečo také raz uvidím.
Myslím však, že päťka je tá zlá Potterovka, ktorá to trocha kazí. Tu z Harryho robia toho priblblého tragického hrdinu. So sesternicou sme vymýšlali rôzne paródie, tie väčšinou zneli niečo ako: "Som chudáčik Harry a zachvílu idem demolovať Dumbledorovu pracovňu, len vám ešte predtým ukážem moju jazvu. Mimochodom zomreli mi rodičia a nikto ma nemá rád." Eh... ale ináč by to s tou Umbridgeovou bola sranda. A neviem prečo, vždy som pripisovala velkú dôležitosť Snapovej najhoršej spomienke. Teda viem prečo, Snape bol moja oblúbená postava...
Ináč Siriusova smrť na mňa neurobila vôbec žiaden dojem. Zrejme kvôli tomu, ako z Harryho urobili toho vyššie spomínaného dementa...


V Polovičnom princovi som bola schopná viac-menej Rowlingovej odpustiť jej správanie, teda to, čo z Harryho urobila. Hoci je to taký vrieskajúci chlapček, ktorý sa tvári ako najúbohejšie stvorenie na zemi, aspoň má štýl, pomyslela som si, keď Scrimgeourovi (nechce sa mi rozmýšlať ako sa to píše) ukázal jazvy na ruke a povedal: "Nesmiem klamať."
A ocenila som spomienky na Toma Riddla, keďže ho mám strašne rada, ale moje oblúbené boli presne tie, čo vo filme neboli, hlavne tá od škriatka a od toho pracovníka na ministerstve (hoci v tej Tom ani nebol). Ale aj ako sa prvýraz stretol z Dumbledorom bolo fajn.
Venujme sa mojej naj postave číslo dva, Snapovi. Tiež ste si mysleli, že je na Voldyho strane? Predpokladám, že hej. Poznám len jednu babu, ktorá si myslela, že to mal s Dumbledorom dohodnuté a to na základe vety "Sverus, prosím." Pradierska ulička bola super, ako pekne sa tam rozprávali (tiež máte pocit, že to a mojím vyjadrovanímide dolu vodou?)
Ináč mám k tomuto jednu historku! Toho ste sa báli, čo? Kamarátka, ktorá dostala túto knihu prvá, ju doniesla do školy a my sme na ňu hneď vrhli. Otvorili sme to na strane, kde si Voldy išiel pýtať prácu v Rokforte, ale nevedeli sme, že je to len spomienka a mysleli sme si, že sa to deje práve vtedy. Viete si predstaviť, aké nám to asi pripadalo.

Záverečný diel série - Harry Potter a dary smrti, čo vám poviem o ňom?
V deň vydania som, pravdepodobne ako všetci fanúšikovia, vtrhla do kníhkupectva, schmatla knihu a bežala domov (niekde medzitým som aj zaplatila). V priebehu dvoch dní bola prečítaná. A celkom sa mi páčila. Nejak to skončiť muselo, a keď to malo skončiť takto, tak nech... Chcela som si poslednú časť užiť, vykašlať sa na všetko, na čo som doteraz frflala. Takmer sa mi to aj podarilo, odhliadnuc od toho, že sa mi zase o kus znechutila Hermiona (nenávidím ju). Ale Snapa som mala ešte radšej (to je jedno, mala by som ho ešte radšej nech by urobil čokolvek) a pri jeho smrti som smútila.
Toť vše... neviaže sa sem nijaký príbeh, nijaká historka a ani sa nechystám trepať dve na tri....http://weronicka.blog.sk/images/2/0/20181bbd8fad0723c0c45d19a7fa1ec4


toto je
prosím pekne
vysokokvalifikovaná recenzia
skvelá čo?
Lina


Takže!

27. prosince 2009 v 17:37 | Lina |  Môj Denník
Na Srdci blogu prebieha súťaž, čo by ste nikdy nedostali na Vianoce. Ja sa nezapojím. Moji rodičia sú totiž majstri a vždy ma niečím prekvapia, takže tvrdiť čo by som nikdy nedostala, by bolo trúfalé. Čo som dostala? Nuž, okrem peňazí, to boli knihy. Posledné diely ságy Darrena Shana (snáď do konca roka v rubrike Knihy vás s ňou oboznámim). Niekolko praktických vecí ako župan, ponožky, sveter, blabla a môj vlastný DVD prehrávač do izby. Neviem či si to uvedomujete, ale ja som filmový maniak! Filmy potrebujem viac ako potravu. Sú môj život! V lete som dostala telku a teraz toto! Waaaaaaaaa! Ludia ja sa zbláznim. Samozrejme, najprv som dúfala v nový notebook (och aké hlúpe želanie), ale do tohto DVD som zamilovala. Vedzte som bláznivo zaláskovaná!! Nie je nič lepšie ako pozerať dlho do noci čokolvek, čo len chcem...
A ako ste dopadli vy? Píšte, zaujíma ma to! A mám pre vás jednu silno upírsku pieseň :)

Podpísaná
kto iný ako
Lina

2.kapitola - O nečakanom výlete

27. prosince 2009 v 16:50 | Lina |  Obludy neklopú
Meškám s tou vianočnou poviedkou, čo? Problémom nie je málo inšpirácie, to nie! Mám plnú hlavu nápadov... akurát som sa zasekla niekde tam, kde sa to dáva na papier. Stáva sa. Tiež ma nejako pochytilo čosi, čomu sa nadáva: "užívanie si prázdnin"...Ale aby ste neboli smutný, dám vám sem ďalšiu kapitolu o Mishel. Pri tej predošlej ste boli nadšení. Tak dúfam, že sa vám bude páčiť aj pokračovanie :)
Lina

SWEENEY TODD: There was a barber and his wife...

22. prosince 2009 v 14:36 | Lina |  Filmy
Začalo sa to Repom... Milujem krvavé opery. Preto, keď som objavila Sweeneyho Todda, Diabolského holiča z Fleet Street, vrhla som sa naňho ako besná. Predstavujem vám Benjamina Burkera, obyčajného muža, ktorý mal všetko:


Pre začiatok spomeniem pár mien: Tim Burton a Johnny Depp... Geniálnejšiu kombináciu režiséra a herca už nenájdete. Ale tých mojich oblúbených hercov je tam ešte o niečo viac... Helena Bonham Carter (Bellatrix), Alan Rickman (Snape) a Timothy Spall (Červochvost).
Bol raz jeden holič a ten mal krásnu ženu. Ale iný muž mu ju závidel. Bol to sudca Turpin. Ten ho dal deportovať, znásilnil jeho ženu a osvojil si jeho dcéru Johannu. Keď sa po rokoch Burker vráti do Londýna, túži po jedinom. Po pomste. Zmení si meno na Sweeney Todd a otvorí si holičstvo nad obchodom pani Lovett, ženy s najodpornejšími mäsovými koláčikmi v meste, ktorá je doňho zamilovaná. Zabíja svojich zákazníkov a jeho domáca z nich potom robí koláče. Zrazu sú výborné, a tak z toho mojú celkom dobrý biznis. Onedlho sa Turpin rozhodne, že si Johannu vezme za ženu. Mladý námorník, ktorý je do nej zamilovaný, požiada Sweeneyho o pomoc.... Je to smutný príbeh s nečakaným koncom.
Navyše Johnny Depp nemá chybu!
ak nabudúce dostanete chuť
na mäsové koláčiky
najprv zavolajte holičovi
Lina:)


Aby reč nestála...

21. prosince 2009 v 15:54 | Lina |  Môj Denník
Dnes som bola nakupovať posledné vianočné darčeky. A čo som v meste nezbadala! Pred úradom, tam kde kedysi bývala nejaká socha (ale neviem aká), teraz stojí gýčovina prvého stupňa. Nejaké ladové medvede, tučniaky a snehuliaky... To už mesto nevie, čo s peniazmi? Hlavne, že je kríza! Mne sa to teda nepáči. Čiste náhodou, keď som sa včera stretla s Fúú, začala mi ospevovať aké pekné to tam na námestí máme. Hmm, pre mňa za mňa, nech... Kori, ty si to už videla?
Zaujíma vás vlastne, aké darčeky som nakúpila? Dobre! Mama dostane knihu, Erik puzzle (velmi pekné! keď ho poskladám zavesím si ho do izby!) a Fúú prívesok s nápisom Friends Forever. Korina dostane poviedku, ale musí počkať do Vianoc. A bude aj pre vás ostatných. Ale nemáte sa na čo tešiť. Pravdepodobne to bude krvák... Milujem krváky:)

Pesnička je od My chemical Romance...
Toto je len taký krátky článok
Chcela som vás iba pozdraviť:)
želám vám pekné sviatky
ešte to pár krát spomeniem:)
ahojte
Lina

Robotická ruka a iné "haluze"

20. prosince 2009 v 11:09 | Lina |  Hlášky, citáty atď
Spísala som vám krátky zoznam hlášok, ktorých autorom som buď ja alebo niekto z mojich kamošov či rodiny. Namiesto mojej celej prezývky (Lina) som písala len iniciálku "L". Cool, však? Ak ste videli Death Note, určite prikyvujete.

Odo dneška píšem len optimistické články

18. prosince 2009 v 19:50 | Lina |  Môj Denník
Dnes sme písali sloh na prvej a nultej hodine. Téma bola na prvý pohlad mudná a trápna: list starej mame o štúdiu na našej škole... Hmmm... Úplne bez inšpirácie a zúfalá pozriem do Korinkinho zošita a uvidím nadpis "Milá stará mama!"... takmer vybuchnem od smiechu. Ževraj milá stará mama!!!!!! Aj keď môj začiatok nie je o nič lepší: "Ahoj babi!" Nuž, ale znie to menej divne. Nejak som sa s tým popasovala (popísala som celé dve strany). Vysvetlite mi, ako sa má človek ako ja, s takými úžasnými spisovatelskými schopnosťami, vyrovnať s listom starej mame? Aj keď tak nejak som bola vo svojom živle. Mohla som totiž kritizovať, kritizovať a ešte raz kritizovať!!! Mwahahahahahahaha! (dúfam, že v ani jednom z tých kritizovať nemám preklep...)
Ďalšia hodina bola chémia. Všeobecne známym faktom je, že chémia ma dokáže tak vystresovať, až neviem spájať slová do rozumných viet. Na písomkách sa mi to moc nehodí, ak mám pravdu povedať... A na tejto konkrétnej, čo bola dnes, som ešte tak nejak pozabudla na periodickú sústavu. Hlavne 4.A a 5.A sa mi furt plietli.
Potom španielčina. Dostali sme výsledky minulohodinových testov. 100% No nie som dokonalá?? Na angličtine sme sa rozprávali o odlišnostiach medzi anglickými a slovenskými Vianocami. A tých je viac než dosť...
Poslednú hodinu v tomto roku, piatu hodinu, sme mali fyziku. Písali sme čosi, čo boli oficiálne pomenované žiakmi prvého ročníka ako najťažšia písomka v histórii. Plne súhlasím. Doplietla som posledné dva príklady a nech sa prepadnem, ak viem, čo je to izolovaná sústava. Viem, čo je to izolovaný hmotný bod, ale o sústave reč nebola. Tak som si niečo vymyslela a teraz je mojím zbožným želaním aby to tak bolo...
Po škole som išla ešte s dvoma kamošmi pozrieť ešte pred sviatkami našu bývalú triednu (ešte z prvého stupňa). Chodíme tam pravidelne, lebo sme bola jej posledná trieda pred dôchodkom a nejak sme jej prirástli k srdcu. Navyše je kamarátka mamy Lukáša, a tak nám stále po nej posielala odkazy, aby sme ju navštívili... Večne sa to ignorovať nedá. Ale nič výnimočné nepovedala. Len to čo vždy... ako dostala nový mobil a nevyzná sa v ňom (vždy má nový mobil alebo televízor), ako doučuje nejakého kórejca, ako si kupuje aloe vera a podobne. Také obyčajné táranie starej babky :) Ale akože urobila pre nás vela, viete xD... Bože mne je do smiechu. A nemôžem sa velmi rehotať, lebo ma vyhodia od počítača so slovami, že mi to už lezie na mozog... Aj tak je tento článok už moc dlhý. Asi končím.
A za toto vážne nemôžem, mám divnú náladu:

a nám dnešným dňom
začínajú prázdniny
ako bol ten zlomyselný smiech?
mwuhahahahaha!
lúbim vás!
Lina

Návštevná kniha :)

18. prosince 2009 v 15:50 | Lina
Často sa stáva, že mi na blog niečo odpíšete ku komentáru, ktorý som zanechala ja u vás. Vždy to dávate do najnovšieho článku, pretože inak nemáte kam. Tak som sa rozhodla založiť vám Návštevnú knihu. Sem mi môžete odpovedať na čokolvek čo vám napíšem. Tu bude miesto pre vaše pripomienky, otázky, reklamy a aj iné veci. Odkaz na ňu bude hore vo volitelnom boxe!

Ako som sa sťažovala a nedávalo to zmysel

15. prosince 2009 v 16:01 | Lina |  Môj Denník
Čakala som hrozný deň, plný písomiek a trápenia. Nakoniec sme sa z toho vyvliekli vďaka prosíkaniu, náhodám, vymeškanému učivu, neodhalitelným záhadám a iným veciam, ktoré buď nestoja za reč alebo ich nechcem spomínať. Nuž takže žiadne moje urevané bedákanie dnes nečakajte!
Namiesto toho som vám pripravila niečo o geografii. Niečo o nenormálne nudnej geografii. Pretože mne sa cez tento predmet zatvárajú oči. Ani nevnímam slová, počujem len: Blablablablablabla, blablablablablablabla, bláááá... Hrôza! Prečo tú sprostosť nezrušia?? Nikto by im to nezazlieval! Veď ja ani nemám poriadne poznámky. Len nejaké čarbanice kopčekov a šípok kade fúka vietor. Cez hodinu len hladím na profku a rozmýšlam: Ona si vážne myslí, že to niekoho zaujíma? Som hrozne urazená, že musím mojim drahocenným časom plytvať kvôli niečomu takémuto bezvýznamnému. Nuž to je asi všetko k mojej aktuálnej nálade (lebo ten predmet fakt neznášam).
Aj pre vás je geografia alebo zemepis také utrpenie?
Ale teraz, čo ma čaká zajtra... hmmm... no tak teda velká písomka z dejepisu.... test zo španielčiny.... písomná práca, súkromný list, z angliny... je to všetko? Asi hej. Držte mi palce.


divná pesnička, ale mám ju rada:)
vyzerá to akoby ušli zo psychiatrie
ale v skutočnosti má skvelý text!
už ste si zvykliže
niekedy
píšem nanič články?
to je dobre:)
Lina

Čo ma trápilo posledných 5 minút (pokus o vážnejší článok)

12. prosince 2009 v 21:27 | Lina |  Zaujalo ma
Po prečítaní tohto komentáru, som si spomenula na jednu príhodu:

[5] Kvakva | Web | Před 17 minutami | Reagovat
jj a s tými komentármi..hej neznášam to...keď niekto skopíruje "ahoj, obieham ako sa máš?" a rozošle to všetkým SB a ani si neprečíta článok...

Bolo to v časoch, keď som mala ešte blog o Twilighte. Áno, čítate správne, JA som sa opovážila byť taká tuctová. Teraz trocha lutujem túto časť môjho života, vtedy som bola ešte nikto, ale čo už. A vtedy som chodila na jednu stránku, ktorého autorky sa rozhodli pozastaviť blog. Baby mali proste vela práce v škole, aspoň tak znela ich výhovorka - už sa totiž nikdy na svoj blog nevrátili. No a ony mali presne ten typ SB-čka, ktoré písalo: "ahoj, obieham moje milované eSbéé!" Táto vygumovaná dievčinka im posielala túto správu raz týždenne do toho istého článku, ktorý bol o tom, že blog sa pozastavuje. Zdá sa vám to neuveritelné? Nuž po čase, keď iné SB-čka prestali písať komenty o tom, kedy sa už autorky toho blogu vrátia, že im chýbajú a podobne, ten komentár "ahoj, obieham moje milované eSbéé!" sa tam objavil 3x pod sebou!!!
Zažila som aj iné veci (tiež v tej mojej temnej životnej etape). Niekto my totiž napísal: "Ahoj, mojím kliknutím som ti zvýšila návštevnosť o jedného človiečika, preto dúfam, že mi túto službu odplatíš a sa pozrieš na môj blog!" Hrozné! Ako toto môže niekto robiť?
Proste som cítila potrebu vyjadriť sa k tomuto... Myslím si, že takéto skopírované komentáre urážajú blogerov, ktorí sa snažia a chú aby ich prácu niekto naozaj ohodnotil(hoci toto tu sa nedá nazvať prácou!).

ešte dodám
starostlivo si vyberajte SB
Lina

Meteor? Kde je Meteor? Tam je Meteor!

12. prosince 2009 v 18:05 | Lina |  Môj Denník
Dnes som mala taký zvláštny sen. Bola som na nejakom predstavení, kde spieval Michael Jackson. A MJ nám slúbil, že keď sa tu s ním večer stretneme, môžme ísť k nemu domov na večeru. Ja som ním bola úplne pobláznená a súhlasila som. Áno, viem, mohol ma... ehm... vyhodiť von oknom a podobne, ale úprimne povedané ON my môže urobiť hocičo. On a ešte Johny Depp. Tak sme tam večer prišli na dohodnuté miesto a MJ nás čakal, ale zrazu my skočila do cesty moja bývalá aglinčtinárka. Čudovala sa, prečo sa tvárime tak prekvapene, veď predsa vieme, že sme sem prišli na testy z angličtiny! Nuž, musela som najprv spraviť ten test, aby som mohla ísť k Michaelovi. Skúška pozostávala z toho, že sme museli zoradiť marcipánové koláčiky podla farieb... Divné. Divnejšie bolo, že ma skúšal akýsi malý chlapec. A najdivnejšie zase to, že nejaký indiánsky totem nechcel prijať moje výsledky, a tak som nemohla ísť s Michaelom!! Toto ma bude trápiť do konca života. Strelený sen, čo?
Ale teraz do skutočnosti. Deň som trávila nezvyčajne. Naháňala som zajace po poli. Nemajte strach, nešibe mi (teda možno, ale so zajacmi to nič nemá) je to platená práca. Otec mojej kamošky Fúú je polovník a dnes chytali zajace. Potrebovali nejakých honcov, ktorí im tie zajace naženú do sietí, tak som šla. Ráno ma môj otec upozorňoval, aby som tam nerobila scény a nebila sa tam za práva polných zajacov. Ja také veci totiž robím (na rybačke: "Nezabíjajte tú rybičku!", na zabíjačke: "Dajte pokoj tomu prasaťu!"). Ukludnila som ho, že to mám premyslené. Veď predsa, tých zajkov by aj tak zastrelili, nie? A on my na to odpovedal, že tých zajkov nezastrelia, že ich len predajú do Francúzska, aby sa im tam namnožili. Tak som ich dnes hnala do sietí s čistým svedomím. Len pre istotu som sa nejakých chlapov na tej polovačke opýtala, či je to s tým Francúzskom pravda. Lebo to mohol byť zo strany môjho otca len fígel typu: "Náš psík nezomrel, len sme ho poslali na farmu!"
A ináč, uvedomila som si, že sem nadávam žiadnych ženských interpretov, tak tu máte (je to len acoustic, ale mne sa to páči):

uf
a koniec chrípkových sa blíži
ja sa asi zjančím
Lina

FIDO: Taká neškodná retro zombie komédia

11. prosince 2009 v 8:41 | Lina |  Filmy
Na tento film som dobrých päť minút pozerala s otvorenými ústami. Čo to je??? Neviem, ale je to skvelé! Tak absurdné, že to musím mať rada. A tá bezstarostnosť s akou sa všetci vyrovnali s problémom zombie sa mi páči.
Fido:


Hneď prvé inštruktážne video nás rýchlo uvedie do situácie, aká na svete momentálne panuje. Nieje to tak dávno, čo hrozná vojna so Zombie spustošila náš svet a skoro vyhubila ludstvo.Našťastie prišla firma ZomCon! Ich objav, že zombie strelený do hlavy je definitívne mŕtvy zvrátil výsledok vojny. Ďalší prevratný objav vedcov bol magnetický obojok - jednoduchý spôsob ako ovládnuť správanie zombieho. Vďaka tomuto sú zombie "produktývni členovia spoločnosti" . Pracujú v štátnej správe, umývajú autá, roznášajú poštu, pracujú v továrňach, starajú sa o záhrady. Skrátka, nie sú pre nás viac hrozbou, skôr naopak, ulahčujú nám život. Domáci Zombie patrí do každej správnej americkej rodiny !
A tak sa dostávame do jednej obyčajnej rodinky. Otec, hlava rodiny, je fascinovaný pohrebníctvom, dokonca chodí s foťákom na pohreby iných ludí. Keďže sa mu nepáči predstava, že jedného dňa jeho rodina zomrie a stanú sa zombie, ušetrí im na pohreb. Nie je to velmi lacná záležitosť. Potrebujete aj malú truhličku na odseknutú hlavu. Vyvrcholí to tým, ako mu jeho žena jedného dňa slávnostne oznámi, že je tehotná a on na to zhrozene povie, že ďalší pohreb si dovoliť nemôže.
Navyše Helen, matka, sa konečne rozhodne zadovážiť si vlastného domáceho zombie. Manžel, ktorí bol svojho času nútený zabiť svojho otca (stal sa z neho zombie), je jednoznačne proti, najme vďaka týmto traumatizujúcim zážitkom z detstva, ale nakoniec podlahne a rozhodne sa nový vrtoch svojej ženy akceptovať. Ich syn Timmy, so zombie zo začiatku tiež nieje nadšený a so strachom v očiach ho obchádza. Neskôr ale prichádza k zlomu, a medzi Timmym a zo zombiem, ktorý dostane meno Fido, sa začne tvoriť akási zvláštna forma priateľstva. Prispieva k tomu aj fakt, že Bill nieje zrovna vzorný otec (aj keď tvrdí : "Som dobrý otec ! Mňa sa snažil môj otec zjesť. Ja som sa nikdy o nič podobné nepokúsil. Som dobrý otec !" ) a zanedbáva nielen syna ale aj manželku Helen. Situácia sa začne komplikovať, keď Fidovy začne haprovať jeho magnetický obojok a z okolia začnú miznúť susedia. Korunu všetkému dá Helen, ktorá si u Fida začne kompenzovať to, že ju jej manžel zanedbáva.

Pripravte sa na svoju smrť
najlepšie ako viete
Lina

Mobil nefunguje!

10. prosince 2009 v 11:04 | Lina |  Môj Denník
Dosť sa nudím, viete o tom? Ono to nie je až taká zábava sedieť celý deň doma pri počítači. Po pár hodinách vám dojde, že skutočne nemáte čo robiť. Prejdete všetky levely vo všetkých hrách, ktoré vás predtým bavili. Obehnete všetky stránky, na ktoré chodíte a prečítate všetky novinky. A zo všetkých videí sa vám už bude točiť hlava.
Včera som išla do knižnice (po rokoch) a už vo dverách ma zastavila nejaká žena s velmi vtipnou hláškou:
"Mobil nefunguje!"
Moc som tomu nepochopila. Kde mám mobil? Tak som sa slušne spýtala:
"Prosím?"
A ona zas len: "Mobil nefunguje!"
Pozerali sme na seba ako dve teliatka a potom sa tá žena zbadala a povedala:
"Či vlastne počítač nefunguje!"
Aháááá. Čím to je, že keď knihovníčka uvidí tínedžera, myslí si, že chce ísť na net? Ale nechajme to tak. Dotrepala som sa do tej knižnice a zistila som, že nebola aktualizovaná asi od roku dávneho pred Kristom. Tak som si požičala nejaké storočné knihy, aby som mala čo čítať. Problém je, že ani čítať nemôžem, teda ak ich nechcem hneď dnes ísť vrátiť. Požičala som si štyri knižky a už včera som prečítala dve. To podla komplikovaných matematických výpočtov znamenám že čítam prirýchlo a keď chcem aby na tomto svete zostalo niečo, čo som ešte neprečítala (a mám k tomu prístup), musím sa krotiť, aby som mala čo čítať aj o týždeň. Možno ste predošlej vete nepochopili, ale máte čas na to, aby ste si ju ešte párkrát prečítali.
Ešte je tu možnosť, že by som sa mohla ísť učiť, ale až taká zúfalá nie som. Ja viem, po prázdninách píšeme kopu písomiek a budem to lutovať, že sa teraz neučím, ale kašlať na to.
Jediný program, ktorý na dnes mám je, že idem s Korinou pozrieť jedno predstavenie. Ak teda nezabudla. Ale ona by nezabudla...
Takže ste velmi dobrý, že ste si tento znudený článok o ničom prečítali, teraz sa môžte ísť zblázniť niekam inam:)


spoločnosť pre nezmyselné reči
želá pekný deň
svojim zákazníkom
Lina

1.kapitola - O neromantickom príbehu

10. prosince 2009 v 9:38 | Lina |  Obludy neklopú
Prvú kapitolu by som chcela venovať Chodiacej kreativite, pretože mám velmi rada jej HP8 poviedku a dúfam, že aj jej sa bude páčiť toto. Hoci neviem prečo by sa malo, je to somarina ako mraky. Viete ja sa niekedy až privelmi nechám uniesť fantáziou. A takto to dopadne. Ale želám vám príjemné čítanie:)
vaša Lina

Obludy neklopú (kapitolová)

10. prosince 2009 v 9:32 | Lina |  Obludy neklopú
Toto je moja debutová poviedka. Napísala som ju, keď som bola šiestačka alebo siedmačka... mala som 12... je to hrôze no ale... snáď sa vám bude páčiť. Príbeh je dievčati menom Mishel. Žije v inom svete ako je ten náš, v technicky vyspelejšom aj ludia sú v ňom trochu iný. No a jedného dňa sa Mishel nečakane vydá na neuveritelnú cestu... viac neviem, čo by som vám ešte povedala... Dej je možno trocha primitívny, ale bola som ešte malá (menšia ako teraz). Mimochodom v tejto poviedke JA používam mäkčene na L!!! To kvôli wordu, lebo ten ma furt opravuje...

Tiež vás chcem poprosiť (aj keď neviem prečo by ste to robili), aby ste žiadnu časť tejto kapitolovky NEKOPÍROVALI!!!

Elektrický mních, ktorý si myslel, že svet je ružový

9. prosince 2009 v 8:54 | Lina |  Knihy
Dnešnú knižku vám predstavím trocha nezvyčajným spôsobom. Nedávno sme mali na slovenčinu úlohu napísať list a jednou z tém bolo napíšte o knihe, filme alebo koncerte, ktorý vás zaujal. Ja som sa toho samozrejme hneď ujala:). Takže vám sem dávam ten list, čo som vtedy napísala. Možno si všimnete, že som si s tým vela práce nedala a že výsledok nie je bohvieaký. Ale pointou tohto článku nie je to, že som úlohu odflákla, ale Holistická detektívna agentúra Dirka Gentlyho.
Mimochodom písala som ho mojej kamarátke Korine :)

Ahoj Kori!

Ako sa máš? Tiež Ti školské povinnosti prerastajú cez hlavu? Mne teda určite. Už nemám takmer vôbec čas na knihy. Napriek tomu sa mi jedna dostala do rúk a musím povedať, že je fantastická.
Napísal ju Douglas Adams, jeden z mojich oblúbených spisovatelov.Určite ho poznáš, je autorom kultovej série Stopárov sprivodca galaxiou. Táto kniha sa volá Holistická detektívna agentúra Dirka Gentlyho. Je to niečo ako komédia okorenená detektívkou, mysterióznym románom, hororom, sci-fi a romantikou. Dej je založený na fakte, že všetko so všetkým súvisí. Jedného dňa sa svojrázny súkromný detektív Dirk Gently rozhodne vyriešiť záhadnú vraždu, stiahnuť obvinenie z istého počítačového fanatika, pritom pomôcť vyše 200 rokov starému profesorovi chronológie, nájsť mačku jednej pani a len tak mimochodom zachrániť ludstvo pred zničením. Som si vedomá, že to znie chaoticky, ale to je typický Adams.
Vďaka jeho jedinečnému humoru som sa musela smiať od prvej strany po poslednú. Z tejto knihy som sa dozvedela napríklad to, že Newton objavil dvierka pre mačky. Taká drobnosť s gravitáciou nestojí za zmienku.
Viem, že Tebe takýto názor na svet nie je velmi sympatický, ale ja som sa do tejto knižky zamilovala. Určite bude stáť za to aj druhý diel: Dlhý temný súmrak bohov. Ale s tým Ťa už otravovať nebudem.
Maj sa dobre, Lina.

Ak máte radi takéto somariny
prečítajte si túto knihu
(v ideálnom prípade si ju najprv kúpte xD)
Lina

Nasleduje:

Čo by rozplakalo aj happymeal

8. prosince 2009 v 15:50 | Lina |  Môj Denník
Práve som doumývala takú hromadu riadu, akoby sa u nás konala svadba, ludia! Nuž moja mamka sa v sobotu porezala pri varení. Ale tak poriadne. Takmer si oskalpovala ruku, na pohotovosti jej to zašívali. Takže umývanie riadu sa stane na pár týždňov jednou s mojich "naj" činností. Možte ma začať lutovať (aj keď by ste mali viac lutovať moju mamu). Umývanie riadu z duše nenávidím, ale tak ukážte mi človeka, čo to má rád. Tie riady hrozne smrdia a vôbec... A ešte k tomu keď umývam riad ja, je mokré všetko naokolo od hora až dole.
Navyše na mňa lezie akási chrípka, alebo čo to je. Kúpila som si teda nejaké šumivé vitamínové tabletky s príchuťou červeného pomaranča, ale nechutia bohvieako. Ináč ako sa to vlastne povie po anglicky? Red orange?:)
Keď už som pri chrípke a chorobách, asi je načase spomenúť najdôležitejšiu informáciu dňa. Na našej škole potvrdili prasaciu chrípku na osemročnom gympli, takže oni mali prázdniny už od včera. Dnes si tí hygienici našťastie uvedomili, že veď sme v tej isté budove a máme spoločné záchody a tak podobne. Nuž a celý týždeň máme volno aj my!! Zlé je na tom to, že sa nám všetky písomky posunuli na kopu :( A tiež dúfam, že teraz na tú chrípku všetci nezomrieme, keď je to až také vážne.


tak teda hovorím
majte sa dobre
a nezomierajte na chrípku
Lina


Viem, že nič neviem

5. prosince 2009 v 14:50 | Lina |  Hlášky, citáty atď
Okej, pokúsim sa to vysvetliť zrozumitelne, ale neručím za to, že sa mi to podarí. Minulý týždeň sme v škole preberali Sokrata, toho gréckeho filozofa. Keď sme si hovorili o tom ako zomrel, profesor povedal, že ho odsúdili na smrť a vypil jed. Obvinili ho z kazenia mládeže, urážky gréckych bohov a kritiky demokracie. Nám to nejak nešlo do hlavy. Z kazenia mládeže? Vysvetlili nám to tak, že Sokrates sa často túlal po uliciach a filozofoval. Vyhladával ludí, ktorí si o sebe mysleli, že sú múdri, aby im to mohol nejako vyvrátiť. No a ževraj všade ho prenasledovali nejakí jeho obdivovatelia a tá mládež ho potom napodobňovala. A na to moja spolusediaca Korina poznamenala:
"A takto sa začalo papulovanie!"
Prepáčte
ale toto som
sem proste musela dať
zdalo sa mi to vtipné
Lina

lalala, Lina nemá čo robiť... a zlíznete to VY

4. prosince 2009 v 13:39 | Lina |  Môj Denník
Ako sa tak pozerám, môj posledný denníčkový zápis bol o sobote... Uf, asi by som nejako mala zhrnúť tento týždeň, ale nech sa prepadnem ak si z neho niečo pamätám... Takže iba v skratke o dnešnom dni:
Zobudila som sa. Zistila som, že sme zaspali (celá rodina, lol). Dosť dlho som rozmýšlala, či to mám ísť povedať rodičom, chcelo sa mi ešte spať. Nakoniec som ich ale šla prebudiť, čoho následkom bolo, že moja mama rozčúlene pobehovala po byte a panikárila. Ja som sa pokojne najedla, umyla si zuby, vyberala zubnú pastu z vlasov, prezliekla sa, vyberala zubnú pastu z vlasov, išla do školy a znovu vyberala zubnú pastu vlasov - nešlo mi to tak som sa na to radšej vykašlala. V škole som na nič prevratné neprišla, okrem toho, že som si na poslednej hodine aj tak vyberala zubnú pastu z vlasov.
Tiež máte taký plnohodnotný život ako ja? A keď sa to zmieša s potrebou písať takéto články to je už niečo! Tak aspoň na záver, nejakú dobrú pesničku (keby mi nejaká napadla):


mimochodom
tú pastu mám stále vo vlasoch
aký krutý svet!
haha
aspoň že je piatok
Lina