1.kapitola - O neromantickom príbehu

10. prosince 2009 v 9:38 | Lina |  Obludy neklopú
Prvú kapitolu by som chcela venovať Chodiacej kreativite, pretože mám velmi rada jej HP8 poviedku a dúfam, že aj jej sa bude páčiť toto. Hoci neviem prečo by sa malo, je to somarina ako mraky. Viete ja sa niekedy až privelmi nechám uniesť fantáziou. A takto to dopadne. Ale želám vám príjemné čítanie:)
vaša Lina

__________

Stmievalo sa a Mishel sa práve ukladala do postele. Mala trocha nádchu, a tak jej opatrovateľka Kassy priniesla čaj.
"Aký príbeh ti porozprávam dnes?" spýtala sa, keď ho ukladala na stolík.
"Kassy! Ja už nemám päť rokov," paprčila sa Mishel.
"Škoda, myslela som si, že ti porozprávam ako sa stretli tvoji rodičia..."
"Idem spať!" vyhlásilo dievča a hodilo sa do perín.
"Keď si bola malá, veľmi sa ti ten príbeh páčil."
"Rozmýšľala som nad tým a prišla som k záveru, že nie je až taký skvelý," zamrmlala do perín. "Nuž, tak teda, dobrú noc!"
"Tvoj otec vtedy študoval chronológiu," začala opatrovateľka svoje rozprávanie.
"Nebol obľúbený," skočila jej Mishel do reči.
"Nie, nebol. Až sa raz zamiloval... Bolo to veľmi pekné dievča z nášho mesta. Mala krásne vlasy a veľké žiarivo modré oči. Nepochybne bola najočarujúcejšia z celého okolia. Volala sa Samanta. Tvojmu otcovi lásku opätovala."
"Ako sa to mohlo stať?" stále nesúhlasila s rozprávaním príbehu, ale toto jej nikdy nešlo do hlavy.
"Niečo v ňom už od začiatku videla. Nejaké čaro. Dlhé mesiace boli najšťastnejší pár pod slnkom. A potom sa stalo to nešťastie."
"Tragická nehoda pri predvádzaní prezidentovej vzducholode. Chúďa Sam zomrela," povedala Mishel a posadila sa. Chytila do rúk horúcu šálku. Rozhodla sa, že ten čaj predsa len vypije.
"Áno, presne tak. Tvojho otca to položilo. Zatvoril sa do domu a vôbec nevychádzal. Žil sám so svojím smútkom a slzami. Jeho zármutok bol taký silný, že bol ochotný urobiť čokoľvek, aby to napravil. A potom si uvedomil niečo dôležité. Bol predsa chronológ. Svoje výskumy síce na čas odložil, keď chodil so Samantou, ale teraz musí svoje dielo dokončiť. Veril, že jeho jedinou záchranou je stroj času."
"Ó, bože!" Mishel nešťastnou náhodou vyliala čaj na plachtu.
"To prádlo som dnes prala!" hnevala sa opatrovateľka.
"Radšej pokračuj v príbehu, Kassy!"
"Kde som to vlastne skončila? Aha, už viem... Bol to prístroj, ktorým by si mohla cestovať do minulosti alebo navštíviť ďalekú budúcnosť. Aj keď zahrávať sa s časom je nebezpečné, tvoj otec na to nedbal. Miloval Sam najviac na svete. Ale ten stroj nemohol postaviť sám. Jeho výskum času nebol dostatočný. Preto vyhľadal Lucy, mladú vedkyňu, s ktorou sa už predtým stretol."
"Ona ho ľúbila, ale on ju nie..." šepkalo dievča.
"Ľúbil predsa Sam."
"Ocko využil Lucinu lásku, aby mohol zachrániť svoju mŕtvu ženu."
"Uzavreli dohodu. On si ju vezme a ona mu pomôže. Čo si Lucy myslela? Čo tým mohla dosiahnuť? Veľmi dobre musela vedieť, že keď sa Sam vráti, bude musieť odísť."
"Ale Sam sa nikdy nevrátila, Kassy. Lucy dosiahla, čo chcela!" podotkla Mishel.
"Teoreticky áno. Žila s ním dlhé roky a žije s ním dodnes. Majú spolu dokonca dieťa... Ale ani to sa nenarodilo z lásky. Za ten čas sa medzi nimi vytvoril chladný vzťah. Nevydržia spolu ani v jednej miestnosti," opatrovateľka sa tvárila smutne.
"Vravela som, že nemám rada ten príbeh. Je hrozný. Otec je nešťastný, mama je nešťastná a nikto si nevšíma, že ja som nešťastná. Prečo mi ho vôbec hovoríš?"
"Aby si vedela pravdu, pretože pravda je dôležitá," povedala Kassy.
"Áno, ohromne. Radšej už choď preč. Ja chcem spať!"
Opatrovateľka odišla a zobrala so sebou aj podnos s prázdnou šálkou. V kuchyni ešte urobila nejakú prácu a aj ona sa pobrala do svojej izby.
Mishel nemohla spať. Sedela pri okne a pozerala na mesiac. Zbožňovala spln. Vtedy mesiac krásne svietil magickým modrým svetlom zaplavujúcim jej izbu. Boli to dokonalé chvíle v jej inak pochmúrnom živote.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kori | 10. prosince 2009 v 12:09 | Reagovat

Lina. Ty si mi o tejto poviedke nepovedala naschval?? ved tato cast je uzasna a tesim sa na ostatne.Asik preto sa mi zda uzasna ze ja pisat nedokazem xD podla mna by si sa mala  zivit ako spisovatelka... len ako ta presvedcit...mna este daco napadne :D

2 Lina | Web | 10. prosince 2009 v 12:34 | Reagovat

[1]: to bolo tak velmi dávno, keď som to písala, že vtedy sme ešte neboli také dobré kamarátky, Kori

3 Chodiaca kreativita | Web | 10. prosince 2009 v 20:00 | Reagovat

[1]: Nie, to tým tvojim priznaním o písaní nemá nič spoločné. Tá kapitola je super! :) Fakt, hlavne ten koniec :) Kedy bude pokračovanie... :D

4 Loivissa | Web | 4. ledna 2010 v 12:48 | Reagovat

Tak na to že si to napísala v šiestej siedmej je to fakt super :-) Moc sa mi to páči :-)ja som v tom veku písala dosť veľké kraviny, ale bohužiaľ sa mi toho veľa nezachovalo... bola by som na seba hrdá, keby nájdem z toho veku podobnú poviedku ako je táto :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama