2.kapitola - O nečakanom výlete

27. prosince 2009 v 16:50 | Lina |  Obludy neklopú
Meškám s tou vianočnou poviedkou, čo? Problémom nie je málo inšpirácie, to nie! Mám plnú hlavu nápadov... akurát som sa zasekla niekde tam, kde sa to dáva na papier. Stáva sa. Tiež ma nejako pochytilo čosi, čomu sa nadáva: "užívanie si prázdnin"...Ale aby ste neboli smutný, dám vám sem ďalšiu kapitolu o Mishel. Pri tej predošlej ste boli nadšení. Tak dúfam, že sa vám bude páčiť aj pokračovanie :)
Lina


"Choď do postele!" mrmlala Tara, keď sa ju jej sesternica pokúšala zobudiť.
"Veď som v posteli!" namietla Mishel so smiechom.
"Do svojej!"
Mishel sa len ďalej smiala a snažila sa z Tary stiahnuť perinu. Vtom sa Tara prudko posadila a nechcene ju zhodila z postele na dlážku. Mishel sa prevalila na brucho a bradu si podoprela rukami.
"Uf, to bola ale riadna drina!" poznamenala.
"Čo chceš?" spýtala sa Tara. Vždy sa k nej správala povýšenecky, pretože Mishel bola mladšia a navyše strašne nevychovaná.
"Nemohla som spať, a tak som pozorovala mesiac," vysvetľovala. "Dnes v noci je výnimočne nádherný. Ale bola som smädná. Chcela som ísť do kuchyne a vziať si džús. Keď som prechádzala okolo pracovne mojich rodičov, zistila som, že dvere sú otvorené. Vždy ju na noc zamykajú, ale teraz na to otec zabudol. Bohvie prečo... Každopádne, Tara, uvedomuješ si, že toto je naša šanca?!"
"Naša šanca?"
"Konečne môžeme zistiť, čo tam celé dni robia! Kassy hovorí, že pracujú na niečom veľkom... Vraj chcú zostaviť stroj času!" Misheline oči žiarili vzrušením. Tara však pokrútila hlavou.
"V žiadnom prípade! Keby sa na to prišlo, stihol by nás krutý trest!"
"Tara, no tak, neprídu na to. Určite už dávno spia. Keď si dáme pozor a neurobíme hluk..." pokúšala sa ju presvedčiť.
"Nie!" znela Tarina konečná odpoveď.
"Fajn. Pôjdem sama!" vyhlásila Mishel, vstala a išla k dverám.
"Nikto tam nepôjde ani ty, ani ja!" Tara potiahla Mishel za ruku a vtiahla ju späť do miestnosti. "Rozumieš?!"
Mishel sklonila hlavu a tichým hláskom povedala: "Dobre, ale budeš to ľutovať."
"Prečo by som mala?"
"Len si to predstav, aké skvelé by bolo, keby si zajtra išla do školy a mohla by si tej svojej bande márnivých dievčat povedať, že si videla slávny červený rubín mojej mamy," poznala slabosti svojej sesternice.
"Červený rubín?" vyslovila Tara potichu.
"Má jedinečný rubínový prsteň. Schováva ho v pracovni vo svojej šperkovnici... Och, Tara, nebolo by skvelé ho aspoň nachvíľu spatriť?"
Tara si nevšimla aký afektovaný je ten prejav. Rozmýšľala
nad tým, čo robiť. Bála sa strýkovho hnevu. Bol hrozný, keď sa nahneval. Na druhú stranu neskutočne túžila po tom šperku. Ale Mishel jej veľa času na rozmýšľanie nedala.
"Poď!" zavelila a vyšla na chodbu. Tara chtiac-nechtiac, musela ísť za ňou. Prešli dolu po schodoch, potom popri dlhých regáloch kníh, až sa dostali k tajným dverám na konci. Skutočne boli otvorené. S búšiacimi srdcami vkĺzli dnu. Neodvážili sa zapnúť svetlo, musel im stačiť mesačný svit.
"Nájdeme rubín a pôjdeme preč," povedala Tara takmer bez dychu.
"Ale prosím ťa! Chcem to tu poriadne preskúmať... Poobzerať sa."
Mishel si to na rozdiel od nej užívala. Tara si až teraz všimla, že si zobrala svoju tašku. Mishel natiahla ruku k polici a zobrala z nej knihu, ktorá okamžite putovala do tašky.
"To nemôžeš!" zhíkla.
"Teoreticky to nie je krádež," upokojovala ju. "Radšej hľadaj šperkovnicu!"
Tara sa s ňou radšej nehádala. Aj tak to nemalo žiaden význam a ani nebol vhodný čas. Podišla k výklenku so závesom. Odhrnula ho a takmer zvreskla. Našťastie sa však zadržala. Za výklenkom bola akási okrúhla klietka plná myší. Keď to rozdýchala, kútikom oka pozrela na Mishel. Práve si obzerala nejaký zaváraninový pohár s nechutným slizkým obsahom. O chvíľu aj
ten hodila do tašky. Tara sa presunula k Lucinmu pracovnému stolu. Bolo na ňom niekoľko zdrapov papiera s poznámkami, knihy, podivný prístroj vydávajúci tichý piskľavý zvuk, ktorý ľudské ucho sotva počuje, a mentolky. Pokúsila sa otvoriť zásuvky, ale všetky boli zamknuté.
"Myslím, že to nemá zmysel," obrátila sa k Mishel. Tá sa medzitým divoko točila na otcovej stoličke. Ešte päť otáčok a potom zastala. Pozrela sa Tare priamo do očí.
"Myslíš?" Zobrala zo stola otcov laptop a spustila si ho na kolenách. "Ktovie, čo zaujímavé nájdeme tu..."
"Mishel..." zastonala Tara. Priam žasla nad jej trúfalosťou. Boli také odlišné!
Mishel rad za radom otvárala priečinky. Prezerala si grafy, rôzne výpočty a všelijaké úryvky novinových správ. Ani neverila tomu, že všetko ide tak jednoducho.
"Radšej to nechaj tak!" upozorňovala ju Tara.
"Nenechám!" rozhodla sa. Ďalej prehľadávala súbory v počítači a pritom veselo hojdala nohami vo vzduchu.
"Mám dosť, odchádzam!" rozohnila sa Tara. Mishel ju nevnímala.
"Čo asi môže byť toto?" šomrala si. Jediným kliknutím obrátila ich životy naruby. Atmosféra v miestnosti sa akosi zmenila. Nedalo sa to popísať, no dievčatá to zreteľne cítili.
"Čo si spravila?" vykríkla Tara vyplašene. Bolo jej jedno, že príliš nahlas. Nech ju počujú! Nech prídu a zastavia to!
"Ja neviem..." odpovedala Mishel neisto.
"Vypni to!"
"Nedá sa..." rezignovala. Spustila ruky z klávesnice a nechala ich visieť pozdĺž tela. Zatvorila oči a pevne sa zaprela do operadla. Nechcela nič vidieť. Zašla priďaleko.
Predmety okolo nich sa začali triasť, omietka opadávala. Tare, ktorá stála uprostred miestnosti, odrazu padla do rúk malá truhlička. V nej boli ukryté poklady Mishelinej mamy Lucy. Všetky veci sa dali do pohybu. Krútili sa okolo stále rýchlejšie a rýchlejšie. Nad hlavami sa im otvárala diera. Obe cítili ako ich to ťahá do tej čierňavy.
"Možno by to mohlo byť úžasné dobrodružstvo..." šepkala Mishel.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lumixx | Web | 27. prosince 2009 v 16:54 | Reagovat

To se nedá přecíst!
To je dloooooouhý.
WOW!
Jinak, prosím napíšeš komentář k mím výtvorům na blogu?Byla bych ti za to vděčná...

2 thomas | 27. prosince 2009 v 16:55 | Reagovat

ahoj nemohla bysi hlasnout pro jenny tady diky moc http://mikuuchu.blog.cz/0912/sonb3-4-kolo-hlasuj#komentare

3 Lejíí* | Web | 27. prosince 2009 v 16:56 | Reagovat

ahojkýý.. dneska jsem udělala novej design. a byla bych ráda kdyby si mi ho okomentovala. dííky..

ps. kráásnej blog. :)

4 Lina | Web | 27. prosince 2009 v 17:07 | Reagovat

[1]: videla som aj dlhšie :) tvoje výtvory si pozriem a keď na zaujmú okomentujem

5 Lina | Web | 27. prosince 2009 v 17:09 | Reagovat

[2]: ja nehlasujem v súťažiach kde ide len o to zohnať čo najviac hlasov cez skopírované komentáre... jedine za blogy ktoré poznám a NAOZAJ sa mi páčia!

6 Lina | Web | 27. prosince 2009 v 17:10 | Reagovat

[3]: omg. trhni si

čím ďalej tým som menej milá, čo?

7 Kori | Web | 27. prosince 2009 v 19:28 | Reagovat

To nic Linush :D na tvojom mieste by som ich hned surovo vymazala :D okrem toho prveho :D tam sa zajdem kuknut aj ja :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama