4.kapitola - O neistej budúcnosti

7. ledna 2010 v 8:48 | Lina |  Obludy neklopú
Pýtali ste sa ma, či má napísané všetky kapitoly. No napísané aj áno (v modrom zošite s motýlikmi :D). Lenže musím všetko ešte prepisovať do počítača + opraviť chyby, časté opakovanie slov a iné veci, ktoré nesedia. Takže to nie je čisto moja dvanásťročná práca, ale dej a všetko ostatné zachovávam!
Želám príjemné čítanie :)
Lina


Tara si prisadla k Mishel a pozorovala ju ako pracuje s laptopom.
"Vtedy v pracovni sa mi akosi podarilo aktivovať stroj času," hovorila. "Problémom je, že funguje len jedným smerom. Môžeš ísť do budúcnosti, ale späť to akosi nejde."
Na chvíľu stíchla a keď našla čo potrebovala znovu spustila:
"Máme tu niečo ako sprievodcu, aby sme boli v obraze. Kompletná história sveta až do tohto dňa. Znamená to, že stroj zbiera informácie behom cesty. Takže aby som zhrnula všetko čo vieme: Koncom tretieho tisícročia nejaká katastrofa, píšu tu, že postupné rozpadávanie kontinentov, takmer vyhubila ľudstvo. Avšak objavili sa nové civilizácie. Dve nadrasy. Nazývajú sa Bohovia a Obludy. Zatiaľ čo rod Bohov sa jednoducho stiahol na svoj lietajúci Krištáľový ostrov a do pozemských záležitostí zasahujú len veľmi málo, Obludy zostali na zemi. Čisto z lásky k zabíjaniu. Žijú vo veľkých kolóniách a šíria paniku a smrť. Samozrejme, netreba si ich predstavovať ako strašidlá z rozprávok. Často krát majú dokonca ľudskú podobu, aby nás oklamali. Tretia civilizácia, ktorá vznikla, je rod Čarodejníkov. Nemajú až takú moc ako Obludy a Bohovia, ale stále sú nadradení ľuďom.
O nich sa nedá povedať, či sú dobrí alebo zlí. Podľa mňa skôr takí všelijakí. Niektorí pomáhajú, iní ľudí proste využívajú alebo sa stanú posluhovačmi oblúd, aby si zarobili...
Stále tomu všetkému nemôžem uveriť. Tara, uvedomuješ si, že tieto tvory majú magické schopnosti? Toto je oveľa viac ako som si predstavovala!" svoj prejav zakončila teatrálny rozhodením rúk.
"Ale čo ľudia?" spýtala sa Tara.
"Žijú spôsobom života, čo sa tak trocha podobá stredoveku. Takže žiadna technika, satelit ani nič. Ešteže tento laptop má jadrovú batériu."
Začuli kroky a Mishel rýchlo skryla počítač do tašky. Vtedy Tara po prvý raz uvidela ženu, ktorá im ponúkla strechu nad hlavou. Pani domu vyzerala asi tak na tridsať až tridsaťpäť rokov. Mala dlhé sivé šaty po zem a okolo krku mnoho šálov. Čierne vlasy jej odstávali na strany.
"Vstávajte konečne! Nemôžete sa vyvaľovať celý deň! Okamžite poďte von, pomôžete mi šúpať zemiaky!" povedala im.
"Volá sa Tanja a nie je to taká milá pani. Chce po mne aby som pracovala už odkedy som hore. La eja tu, samozrejme, len tak sedím. V živote som nič nerobila. Na to sme predsa mali Kassy, nie?" zašepkala Mishel. Tara sa uškrnula, ale vedela, že má pravdu. Tak isto ako jej sesternica, ani ona nikdy poriadne nepričuchla k práci.
Onedlho ich Tanja vyhnala pred dom a dala im do rúk nože. Pred ne postavila vedrá so zemiakmi. Mishel to statočne skúsila a o chvíľu si krvavú ruku omotávala vreckovkou.
"Toto je nad moje sily!" vyhlásila. Tara zdesene pozrela na nôž, potom na Mishel, na zemiaky a zase na nôž. "Psychicky sa zrúť," poradila jej Mishel. "To pomôže."
Tanja zalomila rukami. "Ste nemožné!" vyčítala im. "Ty!" zrúkla na nejakého chlapca, čo sa práve hral na ulici. "Okamžite mi sem priveď Randa! Budeme ho potrebovať."
Chlapec sa fakticky skoro rozplakal.
"To je bežný zvyk, deptať všetky deti v dosahu?" poznamenala Mishel ironicky, akôr ako si uvedomila, čo robí. Tanja nestihla odpovedať. Ozval sa iný hlas.
"Zháňate ma?"
"Ach, Rand, tu si! Ako si vedel... No to je jedno!"
Bolo vidieť, že Tanja ho nemá rada a nezavolala by ho, keby to nebolo nevyhnutné. A Mishel chápala prečo. Vekovo vyzeral ako taký stred medzi Mishel a Tarou. Nebol vysoký, ale za to dosť chudý a bledý v tvári. Oblečený bol takmer celý v čiernom. Okolo rúk mal omotaných mnoho príveskov, symbolov a kamienkov, na krku mal strieborný medailón. Cez plece mal prehodenú koženú tašku a čo Mishel vyrazilo dych najviac, bola pracka ozdobená lebkou jašterice. Jeho vlasy boli ryšavé, nerovnako ostrihané, lenže nejakým zázrakom dokázal, že vyzeral dobre. A jeho oči... boli žiarivo červené!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kori | Web | 7. ledna 2010 v 10:56 | Reagovat

Ooooooo :D Úžasné... hmm.. cesta do budúcnosti, rozpad svetadielov, bohovia a obludy... Každý máme vlastný koniec sveta. Sveta ako ho poznáme teraz. xD Dokým nebudem mať ymyslenú vlatsnú verziu môžem sa držť tej tvojej? :D Mimochodom nie je taká nereálna, pretože ľudia už toho navymýšlali :D

2 Loivissa | Web | 7. ledna 2010 v 20:51 | Reagovat

jeej dík za odpoveď :-D Len som chcela vedieť, či si ako dvanásťročná ten príbeh dopísala. Ja píšem dlhoooo a prvý príbeh som dopísala až prednedávnom. Ale odvtedy dopisujem všetko xD
Inak, aj ja mám jednu červenookú, ryšavú postavu! :-D
A to: "Psychicky sa zrúť" ma dostalo :-D Fakt skvelé, teším sa na ďalšiu časť.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama