Únor 2010

Akokeby som niekedy mala dosť rozumu...

25. února 2010 v 14:01 | Lina |  Môj Denník
Dlho som sa neozvala, však? Nemala som tolko času na blog ako obvykle. Cez víkend som pozerala všetky časti Vampire diaries, ktoré sú dostupné a dospela som k názoru, že je to celkom fajn.

V utorok som mala narodeniny. Vážení a milí, už mám 16. Ani by som o tom nevedela, spomenula som si až keď mi ludia začali gratulovať (čo bolo mimochodom v stredu xD). Stalo sa vám už, že ste zabudli na vlastné narodeniny??

Eh, vlastne ani nemám čo písať. Život si babrem aj naďalej, akurát sa už nad tým tolko nepozastavuejm. A príšerne sa teším na prázdniny! Ja a Zuzka sa od seba neodrhneme, to vám slubujem... Ono je to ináč príšerne divné. Poznáme sa od narodenia a celý život sme sa nenávideli a teraz sme najlepšie kamarátky. Svet je zvláštny, čo?

A chystám sa už aj dať sem nejaké poviedky, len musíte chvílku počkať. Ja nejak dám dokopy všetko, čo som v poslednej dobe popísala a uvidíme :) Majte sa pekne, miláčikovia!


Lina

A nič z toho som si nevymyslela :P

19. února 2010 v 14:14 | Lina |  Môj Denník
Katastrofický scenárov už je koniec, na Linu sa konečne usmialo šťastie.
To vážne.
Z testu z matiky mám za jedna. Chápete, ja! A dnes bol skvelý deň (ináč bolo načase). Najprv sme mali nultú slovinu. No dobre, tá nebola až taká skvelá. Ale aspoň nebolo zle na mňa, ale na iné dve spolužiačky... Hm a slovenčinár vyhlásil Meyerovú za korunovanú kravu... to by bolo. A potom biola - akože tomu neuveríte, ale pozerali sme hokej. V labáku je telka. Na chémii sa z nejakého neznámeho dôvodu učitelka nehnevala (nevídané). Ale velmi sme sa nad tým nezamýšlali, pretože potom ako vyhráme v hokeji je nemožné mať zlú náladu. Potom sa nám snažila vysvetliť, že pred obedom sa nemá jesť a za den treba vypiť abnormné množstvo vody. Pche, ja som si urobila na desiatu bagetu, a ani pán boh mi nazbráni aby som ju zjedla! Na španielčine sme písali, ale kašlať na to. Na angline sme sa mordovali s pracákom, ale čo iné by som mala čakať. Aspoň nebolo treba nadpriemerne rozmýšlať. Hm... a fyzika. Viete si to predstaviť? Posledná hodina v piatok a fyzika. No ale ani tam sa nič nestalo a to vlastne znamená, že bolo dobre. A tak som prežila.


a nejaké techno na záver
Lina

A potom si so šťastným úsmevom vrazila nôž do srdca

17. února 2010 v 19:37 | Lina |  Môj Denník
Nálady a pocity sa vo mne striedajú rýchlosťou svetla... Som nešťastná, potom naopak, chvílu som flegmatická... pche, čo mám zo sebou robiť?? V utorok som sa zosypala... no asi len dvakrát. Kori to skúsila a zahrala sa na psychologičku.

(Nuž chcela zvaliť vinu na Repa, lebo ho v poslednej dobe pozerám až pričasto. Vždy som to preháňala, ale teraz, keď som smutná a potrebujem zlepšiť náladu, nikto to nedokáže lepšie ako chlapík so skalpelom, hromada mŕtvol, sladká Amber, vykrádač hrobov a podobne... Môj včerajší rekord? Videla som ho 9-krát. Pozerala som celú noc až sa mi vybila MP4-ka a musela som po tme hladať nabíjačku a potom som pokračovala :P)

Na Fyzike sa mi stala prvá dobrá vec. Dostala som jednotku. Z testu, z ktorého som očakávala možno dvojku, trojku. Ale nevedela som sa usmievať. Hoci teraz viem, že je to super. Dnes som si povedala: "Dievča nefňukaj, ty to zvládneš!" No iste, dnes mal byť lahký deň. Stačilo zvládnuť písomku z matiky a... Písomku z matiky? Písomku z...?!?!?!? Eh.... PÍSOMKU Z MATIKY!!!!! A je to v kýbli. Na matiku nemám šťastie. Neviem, či to poznáte, proste dostanete do rúk papier, trochu sa bojíte ale to je normálne. Obyčajná nervozita. Učili ste a ste si istí že to viete. Pozriete na zadanie a... okno! Achjo... tak si to prejdime... V prvom príklade mi vyšli dobré čísla akurát s opačným znamienkom (ako sa to vlastne dá??) V druhom mám všetko dobre, teda až na to, že som zabudla na druhú polovicu úlohy. A ten posledný... ten som vedela. Len som ho nestihla dokončiť. Akej farby by ste si vybrali truhlu? Mne osobne sa biela nepáči. Pripadá mi to ako pre nevestu.
A zajtra bude tiež zlý deň, ale nejak to nevnímam, lebo oproti tomu, čo ma čaká v piatok je to nič...
Na piatok máme napísať fiktívny životopis. Máme si predstaviť, že sme 65-ročný dôcodca, alebo také niečo... Na biole sa skúša. Na chémii sa vraždí. Na španielčine... no pri troche šťastie bude iba nuda.... na angline... to by mohlo byť v pohode, ale zajtra asi píšeme z lekcie a ja nič neviem. Na fyzike sa skúša, ale mohla by som z toho vyjsť živá, lebo tam mám tú jednotku. Už aby to skončilo a zase nastalo školské obdobie nič nerobenia!
Je to len vo mne, že? Ostatní spolužiaci neskáču z okien ani nerobia nič, čo by nasvedčovalo, že situáciu nezvládajú. Mala by som si zaobstarať nejaký spoločenský život, aby som nedávala školu na prvé miesto. Okej, Lina, teraz úprimne. Kolko máš kamarátov? No, Zuzku, Korinu, Verču.... eee...


ale všimla som si
že odkedy mám depku
viac píšem
aj poviedky aj všetko
(okrem fiktívnych životopisov, to bude zabijak)
Lina

Your cure is the drug... help me down!

15. února 2010 v 14:44 | Lina |  Môj Denník
Tento víkend bol... ani sama neviem. No nepripadal mi, akoby som ho extre využila, ale ani si nemyslím, že bol premárnený. Celú dobu som čítala Upírske denníky. Nespomínam si, že by som bola takto do nejakej knihy zažratá od čias pána Pottera. A v nedelu sme boli za dedom. Proste normálny víkend.
Dnes ráno som mala pocit, že všetko bude dobré. Zabudnem na to, ako som minulý týždeň pokazila prakticky všetko, do čoho som sa pustila. Smiala som sa a rozprávala s kamarátkami. Samozrejme, z telesnej som sa uliala a čítala som Upírske denníky v šatni za stenou :). Na matike sme preberali učivo a na počudovanie som tomu chápala. Profesor mi však nezabudol pripomenúť, že na písomke to aj tak pokazím. Akože milé od neho. Ale brala som to, že mi to robí naschvál. Kori tvrdí, že to tak je.
Informatiku máme tiež s ním. Mali sme na pláne test, tak nám priniesol na klúči zadania a my sme začali pracovať. Jasné, že to bolo ťažké ako sviňa. Po piatich minútach som to chcela vzdať, ale neurobila som to. Ku koncu som vytvorila čosi, s čím som bola celkom spokojná. Predpokladala som to asi na dvojku. Nuž tak sa profesor pozrel na počítač jednej spolužiačky a nakoniec vyhlásil, že nám dá všetkým päťky. Nabudúce to môžme skúsiť zase... ahááá a ani sa neunúval pozrieť sa čo sme spravili my ostatní. Ach!! Slzy som mala na krajíčku.
Asi sa nakoneic aj zbláznim, ja citlivka sprostá. To by bolo aj fajn, ja sa s tým lahko vyrovnám. Nebyť jednej mojej nenávidenej spolužiačky. Ale nikto o tom nevie, že ju neznášam. Je to naša súkromná, prísne tajná vojna.... Cestou z počítačovej učebne som za chrbtom počula, ako jej to kamarátka hovorí. A ona sa začala smiať. Hrozne nahlas. Zabila by som ju za ten jej nechutný škodoradostný smiech.
Potom už len dejepis. Ten bol v pohode. Už sa nič nemohlo stať....
Ale desím sa zajtrajška. Fyzika a chémia, dve slová, ktoré objasňujú všetko,.
Nemôžem si pomôcť vracia sa mi ten pocit, že všetko pôjde dolu vodou a ja tomu nemôžem zabrániť. Môžem sa izolovať a kašlať na svet. Otvoriť knihu a čítať... Ale nemôžem tomu zabrániť.
Hm, rozmýšlam, či vám sem dám pesničku, čo práve počúvam, ale asi by ste tomu nepochopili... no nevadí.


Your cure is that what this is about?!
Sorry that fucking Amber cleaned me out
but maybe later, i ´ll hook up you later
just help me down!
heh :)
Lina
kašlite na to :P

Chlapec s rozbitou hlavou, časť siedma

12. února 2010 v 20:39 | Lina
Záverečný diel série - Harry Potter a dary smrti, čo vám poviem o ňom?
V deň vydania som, pravdepodobne ako všetci fanúšikovia, vtrhla do kníhkupectva, schmatla knihu a bežala domov (niekde medzitým som aj zaplatila). V priebehu dvoch dní bola prečítaná. A celkom sa mi páčila. Nejak to skončiť muselo, a keď to malo skončiť takto, tak nech... Chcela som si poslednú časť užiť, vykašlať sa na všetko, na čo som doteraz frflala. Takmer sa mi to aj podarilo, odhliadnuc od toho, že sa mi zase o kus znechutila Hermiona (nenávidím ju). Ale Snapa som mala ešte radšej (to je jedno, mala by som ho ešte radšej nech by urobil čokolvek) a pri jeho smrti som smútila.
Toť vše... neviaže sa sem nijaký príbeh, nijaká historka a ani sa nechystám trepať dve na tri....

Kde tolko Lina trčí?!?

11. února 2010 v 14:03 | Lina |  Môj Denník
Pokúsila by som sa napísať niečo poriadne, alebo snáď aj nejakú poviedku, niečo, čo by vám aj k niečomu bolo, ale času je málo. Dostala som trojku z matiky. Síce nijaký oficiálny zákaz na počítač nemám, som si istá, čo by mi povedal otec, keby ma tu načapal. Že kde beriem tú odvahu...
Posledné dni mi bolo dosť nanič. Depresie z toho, že sa mi v poslednej dobe nič nedarí. Najprv tá trojka, potom ešte dvojka zo španielčiny. A čím ďalej, tým viac ludia pri pohlade na mňa krútia hlavou a hovoria: "Toto nie je dobre!" Práve preto sa dnes plánujem biflovať. Aspoň dve hodinky (to je čas ktorý mám medzi Simpsonovcami a Doktorom Housom). Zajtra bude tá písomka z fyziky a aj na biolu profesorka chystá preskúšať takých štyroch ludí písomne a nejakých pár ďalších ústne. Na biolu sa delíme, tak mi povedzte, aká malá môže byť šanca, že ma nevyvolá? A potom ešte zo španielčiny asi budeme písať z času. A chémia... uf, no nie je toho málo.
Dnes som bola opäť v kníhkupectve. To je bežné, keď mi je smutno (samo, ak mám peniaze). Kúpila som:
Suzanne Collinsová - Hry o život
Alison Goodmanová - Eon, zaklínač drakov
Trudi Canavan - Společenství čarodejů
A Kori mi možno zajtra prinesie Upírske denníky. Takže mám zasa čo čítať. Aspoň toto.
Takže dúfam, že do soboty sa z tohto hnusného stavu, v ktorom sa nachádzam dostanem....


mám vás všetkých rada
Lina

V škole po dlhej dobe

8. února 2010 v 18:53 | Lina |  Môj Denník
Tak som sa konečne ukázala aj v škole. Bola celkom pohoda. Najprv litika - to s jedným profesorom, ktorý stále niečo melie a ono to nie vždy dáva zmysel. Určovali sme trópy a figúry a ani neviem ako sme sa dostali k tomu, že čo je to gýč. Vyzval nás, aby sme mu povedali nejaký gýčový predmet a môj spolužiak, ktorý je trochu popletený si myslel, že to má byť predmet v škole a vyhlásil, že telesná! Profesor ho zvozil a potom niekto iný povedal, že záhradný trpaslík. Učitel uznal, že asi hej a dlho niečo trepal, až sa dostal k tomu, že trpaslík nie je gýč a bolo po hodine.
Nasledovali dve telesné, cez ktoré sme s Korinkou necvičili a tak sme sa v šatni rozprávali a trocha sme sa drvili matiku, lebo sme mali písať. Nič zvláštne sa nestalo.
Z matiky sme nakoniec nepísali, lebo sme ho ukecali, a tak sa to odložilo na zajtra. Namiesto toho sme vymýšlali nejaké somariny z X1 a X2..... A dostala som jednotku.
Potom informatika. Hrali sme sa z wordom a robili sériu samých hovadín týkajúcich sa stĺpcov a tabulátora. a budúci týždeň bude skúšať. A je to v kýbli....
Na záver dňa dejepis. Ten mám celkom rada. Netreba sa naň vôbec učiť, len keď bude písomka. A na hodine je celkom sranda (teda hlavne keď ten môj popletený spolužiak niečo trepne).
Takže to nebol velmi zlý deň. A ten zajtra? No nebudem tu vytvárať katastrofické scenáre, ale aspoň si zhrňme predpokladané písomky:
Matika (no z toho sa nevyvlečieme, keďže ju už raz preložil)
Chémia (to nie je celkom isté, ale možno budem písať jednu päťminutovku, ktorú som zmeškala kým sombola chorá)
Angličtina (asi slovíčka)
Fyzika (z tematického celku... práve som sa doučila)


koniec správy
Lina
:)

THE HAUNTING HOUR: The Evil Thing... some scary?

6. února 2010 v 15:31 | Lina |  Filmy
Tento film sa volá The Haunting hour: Dont think about it. Ono to nie je žiadny horor, je to len... hm, ja vlastne neviem čo to je. Proste si pozrite trailer a v prípade nutnosti prečítajte tie nasledujúce riadky....
V hlavnej úlohe Emily Osment, známa z Hanny Montany. Ale ja ju mám skôr rada zo Spy Kids, kde hrala krpatú Gertu:


Takže príbeh je o gotičke Cassie, ktorá sa z rodinou prisťahovala do nového mesta, ale nevie si nájsť nových kamarátov. Všetci na ňu len čumia prípadne ju volajú "obživlou mŕtvolou". Páči sa jej jeden chalan z jej triedy, ale školská hviezda Priscila jej ho vyfúkne. Navyše má otravného mladšieho brata, ktorý jej stále lozí do izby.
Preto sa Cassie baví tým, že ich straší a pripravuje im rôzne nemilé prekvapenia. Práve jej želanie desiť ludí pritiahne do mesta záhadného predavača z Halloween obchodu. Ten jej predá knihu s názvom The Evil Thing. Hneď na prvej strane je varovanie: Do not read aloud! (Nečítať nahlas!) Napriek tomu knihu prečíta svojmu bratovi, keď ho bude chcieť postrašiť. A tak privedie k životu zlého dvojhlavého netvora...

The Evil Thing is a gruesome beast.
On living flesh it loves to feast.
It's a two-headed thing whom you don't wish to greet.
One head sucks your blood, one head chews your meat.
It carries its babies in slimy eggs on its back.
The babies are hungry when they hatch for a snack,
So the Evil Thing traps some poor victim alive,
''For the babies to eat when their birthdays arrive.
But don't worry, don't cry, please don't have a fit.
The Evil Thing is not real... unless you think about it.

Ja viem
neznie to nejak extra
ale je to celkom milý film
Lina

Neviem ako vás, ale mňa ten zelený design začal nudiť už na prvý deň

3. února 2010 v 8:52 | Lina |  Môj Denník
Chýbala mi čierna, tak som narýchlo splácala toto... Ja viem, nie je to nič moc, ale no a?
Ináč čo je u mňa nového? Som chorá. Ono je to taká tradícia, vážne, nespomínam si na zimu, cez ktorú som nemala zapálené hrdlo a nebola som soplavá. Tak som doma a ležím. Mám to z toho korčulovania, hoci som bola naobliekaná ako snehuliak, ešte v ten deň ma bolela hlava a mala som horúčku. A akonáhle ma to aspoň trocha prešlo, ja tela idem ešte na klzisko. Tam síce nie je taká zima ako na rieke, ale nemala som ani bundu, lebo tá by mi len zavadzala. Ale užili sme si to so Zuzkou. Hrali sme naháňačku, ale takú že sme sa tri minúty naháňali, potom ma Zuzka chytila a ja som sa začala vyhovárať, že to neplatilo a podobne. Moje reči a argumenty na ňu vôbec nezaberali, tak som sa asi po polhodine zmierila s tým, že budem chytať a opäť sme sa naháňali len pár minút a všetko sa zopakovalo (aj keď ona sa nevyhovára až tak dobre ako ja). Potom sme išli na hot-dog, a ja len tak poveim: "Ináč mali by sme sa viac korčulovať." A ona úplne totálne skvelú hlášku: "To nič, našim rodičom neprezradíme, že sme jedli hot-dogy. A keby nás niekto zavraždil, a v našich žalúdkoch by ich našli, tak povieme, že to bolo až cestou domov." Hm, no dobre. Keby nás zavraždili, asi toho vela nepovieme, ale čo už...
Včera som len ležala a pozerala dvd-čka, ale odrazu som vôbec nemala náladu. Najprv som si tri hodiny vyberala, čo si vôbec pozriem. Vybrala som si "Druhé meno patrí prekliatym" ale o chvílu ma to omrzelo, tak som si pustila "300". To som dopozerala takmer dokonca. Hneď na to som pozerala "Spartu" (á Paris Hilton je ale mrcha, xD) a večer "Zlatý kompas".
Už vyše týždňa píšem jednu poviedku, a ani si nemyslím, že ju niekedy dokončím, to je otrava... Taká škoda dobrého nápadu.


hm, tak zatial sa majte
Lina