Březen 2010

Veci, bez ktorých by svet akoby ani neexistoval

28. března 2010 v 22:20 | Lina |  O mne
Rubrika "O mne" je žalostne prázdna rubrika. Ale čo by ste vlastne chceli vedieť? Bez čoho by som si život ani nevedela predstaviť?

Začnime miláčikom Repom... Vždy začínam Repom. Niekedy ani sama nechápem, čo na ňom vidím. Je to film bez nejakej myšlienky alebo posolstva. Väčšinu času tam len tak škriekajú a nazývajú ta spevom. Aj oblečení sú divne... Lenže má to niečo do seba. Originálne, šibnuté... Och a áno je tam vela krvi.

Okrem toho som knihomolka, to asi viete. Zbožňujem (ak vás nezaujíma kopa mien, preskočte na ďalší odsek) Darrena Shana, Stephena Kinga, geniálneho Douglasa Adamsa, samozrejme J.K. Rowling, Christophera Paoliniho, Anthonyho Horowitza, Marcusa Sedgwicka, Jonathana Strouda, Terryho Pratcheta... a tak ďalej a tak ďalej....

Prejdime na jedlo. Mám to zase len tak trápne vymenovať? No skúsim. Tuniak v konzerve, zemiaky na bársjaký sbôsob, cestoviny a pizzaaaaaaaaaaaaa. Ináč sa vo všetkom babrem.

Kino. Úplne vážne, keby sa zrútilo kino, zrútil by sa celý svet. Ja milujem filmy tak celkovo. A kino je niečo ako nebo.

Korina a Fúú. Ja viem, ono to prísne vzaté nie sú veci, ale svet by bez nich neexistoval, takže sem patria. Kori je moja spolusediaca v škole, jedna z najúžasnejších ludí, čo poznám. A Fúú je moja spriaznená duša, fakt. Niekto pred kým môžem byť sama sebou.

Morčatá. Moje milované krásne zlatúšiky. Mám jedno doma a zvyknem mu hovoriť veci ako: "Ty si také krásne prasiatko, ešteže si moje, lebo by som ťa musela ukradnúť." (pozn. ale nesmejte sa na tom) Proste sú to úžasné, prítulné, milučké (trochu drzé) tvorčeky.

Yu Yu Hakusho. Väčšine z vás ten názov asi nič nehovorí. Je to moje oblúbené anime, ale nestrácajme ním čas, pretože aj tak neviete o čom to je.

Horúca čokoláda. Na tom tiež nič nie je a netreba to vysvetlovať. Proste ju musím mať!

Simpsonovci. Kultový seriál, ktorý by som nezmeškala ani keby horelo. A nebola by som to ja, keby som nedodala: "Marge, Maggie upadly první mléčné nožičky!"

Keď som hovorila Repa, prečo nie aj Matrix? Matrix je všade! A my sme len baterky... Inými slovami, do malých zelených písmeniek som taisto blázon.

Pukance (pre blbých pop-corn). Ó, aké vznešené. Rada sa napchávam. Mala som to povedať pri jedle, ale nevadí. Zabudla som...

Písanie poviedok. Pardon, písanie takzvaných poviedok. V skutočnosti za nič nestoja. Len ma to baví. A je to geniálna terapia.

Teraz ma už naozaj nič nenapadne, ale ani zďaleka to nie je všetko. Takže čakajte vydanie 2! Alebo radšej nie. Aj tak zabudnem, že som vám niečo slúbila.

Lina :)

A to všetko len preto, že tento systém je prekliaty

26. března 2010 v 20:36 | Lina |  Zaujalo ma
Až teraz som si všimla tému týždňa :P No lepšie neskoro ako nikdy...

Takže povedzme si niečo o škole. Ak máte šesť rokov, nebudem vám kaziť ilúzie. Škola je pekné miesto, kde získate kamarátov a dozviete sa vela nových vecí... (pche, naivky)
A vy ostatní... Nuž je to na houby. Asi to poznáte. V pondelok ráno sa zobudíte s tým, že musíte prežiť aspoň do víkendu. Hlúpo si namýšlate, že potom bude dobre. Víkend nejako preflákate a celý proces sa opakuje. Kto za to môže, že sme takí zdeptaní?? Ja by som povedala, že naša chemikárka. A pre vás to bude zrejme nejaký iný príšerný profesor, ktorý si rieši na študentoch komplexy z detstva.
Ak si odmyslím fakt, že treba drieť ako... k čomu sa prirovnáva ťažká práca? No, to je jedno.
Chcela som povedať, že škola je inšpiratívne miesto. Skutočne... Na vela vecí prídete práve v škole. Dostanete nápady, na ktoré by ste inak ani nemali šancu. A k čomu by bol život, keby som si pol dňa neposedela vedla Korinky a nerozprávala je somariny, o tom čo sa mi snívalo až po to čo som videla v telke? Há? Kto by to potom počúval? A v škole je aj sranda, to je proste fakt :)

Snáď nejako dožijeme a potom... no potom nič, pôjdeme do práce a tam to bude ešte horšie... Ako som povedala, je to na houby (odkaz na nadpis)



autorka tohoto pomotaného článku je
Lina


Zase nový design... ale Lina nie je blbá, ona len hladá pre blog správnu tvár!

25. března 2010 v 14:32 | Lina |  Môj Denník
Väčšinu vecí, čo som chcela povedať už máte v nadpise. Niečo ďalšie? Hm... ani nie. Dlho som vás neotravaovala mojím životom. Mám taký blbý pocit akoby už na ňom ani nezáležalo. Viac žijem vo fantázii. Aspoň vďaka tomu niečo napíšem. Sem - tam... Potom mám blbé sny. Fakt divné aj na mňa...
Och a teraz vás asi trocha šoknem (aj keď možno ani nie...), ale začala som kresliť. Akože talent nemám to je jasné. Sú to hrozné čarbanice aj to je jasné. Ale je to celkom fajn vec. Skoro tak uspokojujúce ako písanie. A keďže aj moje poviedky sú tak na dve veci, ani mi nevadí že neviem kresliť.
A spomínala som vám, že v poslednej dobe som fakt blázon do Yu Yu Hakusho? No som blázon do YYH už 6 rokov, ale teraz, keď som našla osobu s ktorou bláznovstvo môžem zdielať.. myslím tým Zuzku (alebo vlastne Fúú, ako ju mám menovať)
Eh trochu žvástam, čo? Asi by som sa mala stopnúť. A okrem toho sa začať učiť. Zajtra bude zlý deň. Ale nehovorím to stále? Proste sa usmejme a hovorme si, že raz sa z toho nejak dostaneme :)

A mám tu niečo pre tých, čo by chceli vedieť hrať na klavíri alebo niečom takom. Z tohto sa zbláznite, to je LILIUM (!):

zdraví vás
netradične optimisticky šialene divne naladená
Lina

Zbytočné reči vynechajme

10. března 2010 v 19:27 | Lina |  Hlášky, citáty atď
Kori: Ako sa volá tá mŕtva oná?
Lina: Živá fosília?

Lina: Vieš čo? 21.12. 2012 pôjdeme.... jak sa to povie odborne?.... za školu!

Zuzka: Prečo sa to volá Yu Yu Hakusho?
Lina: Neviem.
Zuzka: A čo to znamená Yu Yu Hakusho?
Lina: Neviem
Zuzka: Čo sa ťa ešte spýtam, čo nevieš?
Lina: Neviem

Jedna spolužiačka: Nemohla by som ísť nabudúce odpovedať? Viete, teraz nechcem zdržovať.

Dejepisár: Východorímska ríša existovala ešte 1000 rokov pod názvom Byzantská ríša.
Lina: To ako? Rozoslali po svete letáčiky, že odo dneska nie sme Rímska ríša, ale Byzantská?

Lina: Nechce sa mi ísť na obed.
Kori: Ale veď je kaša!
Lina: No práveže je kaša!

Kori: A odpusť nám naše viny ako nám odpúšťajú naši vinníci.

HRY O ŽIVOT: Pre divákov čokoľvek :)

1. března 2010 v 14:22 | Lina |  Knihy
Čítali ste už Hry o život? Nie? Vy ignoranti....
Na troskách bývalej Severnej Ameriky vyrástol Panem ovládaný bohatým Sídlom, ktoré obklopuje dvanásť obvodov. Kedysi ich však bolo trinásť a vládol mier a blahobyt. Potom nastali dni temna a obvody povstali proti Sídlu. Dvanásť bolo porazených a trinásty zrovnali so zemou. Práve preto vznikli Hry o život. Ako trest za povstanie musí každý obvod poslať do Hry dve deti vo veku od dvanásť do osemnásť rokov, takzvaných vyvolených, ktorí sa vyberú žrebovaním. Zatvoria ich do arény, kde musia niekolko týždňov bojovať na život a na smrť. Víťazom sa stáva ten vyvolený, ktorý prežije. Takto Sídlo ľuďom dokazuje svoju moc a fakt, že sú mu vydaní na milosť a nemilosť. Nádej na úspech ďalšej vzbury je nepatrná....

http://static.eplanet.sk/fc/bigorig/9788055120522.jpg

Hlavnou hrdinkou je Katniss Everdeenová. Býva v najchudobnejšom dvanástom obvode v úbohej časti s názvom Sloj so svojou mamou a sestričkou Prim. Ich otec zahynul pri banskom nešťastí. Musia vyžiť z jedla, ktoré Katniss vymení za svoju korisť ulovenú v lese. Nastal deň žrebovania. Katniss velmi dúfa, aby nebolo vytiahnuté jej meno. Kto sa potom postará o jej rodinu? Potom prišiel šok a na papieriku, ktorý vyžrebovali, je napísané meno Primrose Everdeenová... Dobrovolne sa prihlási za vyvolenú, aby jej zachránila život. Druhým vyvoleným z jej obvodu sa stane Peeta, chlapec, ktorý jej kedysi zachránil život tým, že jej daroval obhorený chlieb.
Oboch odvádzajú do Sídla kde sa ich ujmú štylisti a ich mentor Haymitch (jediný žijúci víťaz hier z ich obvodu). Majú niekolko dní na to, aby urobili dojem na sponzorov. Keby si nejakých získali, mali by aspoň nejakú šancu vyhrať. Aby dosiahli úspech začnú predstierať, že sú zamilovaní...

Dosť dobrá kniha, celkom originálna a niekedy aj s fajn hláškami. Dvanásty obvod aj Sídlo som si vedela dosť dobre predstaviť (okej, niečo som prirovnávala k Repovi). Zo začiatku je to skvelé. Samotné Hry sú zo začiatku trocha nudné, ale potom sa to rozbehne. Odporúčam :)