Červenec 2010

NÁROD: Kde je naše pivo?

29. července 2010 v 10:54 | Lina |  Knihy
Pochmurně vyhlížející údolí + umírající stromy + zlověstné dveře = lebky v míse, nebo taky možná na kůlech

Všetko sa začalo obrovskou vlnou, ktorá zničila Národ. Jediný, kto z domorodcov prežil je Mau bez duše, ktorý sa práve vracal z Ostrva chlapcov. Vlna tak isto priniesla loď- Sladkú Judy, na ktorej bolo iba prízračné dievča Dafné a jeden nevychovaný papagáj. Zo začiatku ani jeden z nich nechápe reči toho druhého, vznikajú komické situácie a Dafné musí zabudnúť na výchovu pre dámy od starej mamy a Mau na svojich bohov, čo je dosť ťažké, keďže Praotcovia sa nechcú vzdať. Po čase prichádzajú na ostrov aj ďalší ľudia a táto skupinka musí postaviť nový Národ s novými pravidlami.

http://media.novinky.cz/269/172695-free1-1lviu.jpg

Skutočne dobrá, múdra a vtipná knižka od Terryho Pratchetta. Zo začiatku som si nevedela zvyknúť na ten štýl, ale potom som sa od nej neodtrhla, dokým som ju neprečítala. Skvelá kniha, vážne. Niektoré vtipné a zaujímavé myšlienky, ktoré ma oslovili. Hm, akurát to trochu pokazili tým koncom. Ak máte tú vlastnosť, že si najprv prečítate koniec (ja ju nemám, len to spomínam) nečítajte si ho. Takto, som mu bola schopná ako tak to odpustiť, no ale... uzavrime to tým, že koniec sa mi nepáčil. Zvyšok knihy by som mohla chváliť do nebies a aj tak by som sa nepriblížila k dokonalosti, ktorú táto kniha predstavuje. Máte len jednu možnosť, a to prečítať si ju.

Dá sa povedať, že tu dosť táram, ale bola to prvá Pratchettova kniha, čo som kedy čítala (predtým som videla len film), a tak som unesená a nadšená.

Lina :)

(12) Kľúč

29. července 2010 v 10:24 | Lina |  Zlodeji
Ďalšia časť :) Tentokrát o niečo dlhšia.Užite si ju.
A odpoveď na otázku, či to mám naplánované dopredu: Jasné, že mám! Mám to naplánované veľký kus dopredu. Niekedy len pri písaní doplním nejaké maličkosti, čo ma napadnú...

Ale kde sú tie fanfáry, há?

26. července 2010 v 12:27 | Lina |  Môj Denník
Zdvihol zo zeme prútik a zamieril ním do hlbín čarovnej kabelky...
(HP7, 14.kapitola, str. 229)

Tak, už som späť... Desať dní uplynulo a ja nepredpokladám, že by vás zaujímalo ako. Ale chvíľu to vydržíte!
Takže po dva a pol hodinovej ceste vlakom (ktorá ma skoro zabila) som dorazila do dediny. Takmer som zabudla aký je život s babkou- musím sa jej držať za ruku, keď prechádzame cez parkovisko a nesmiem jesť tatárku, lebo mi ževraj bude zle, nesmiem chodiť do bazéna, kde je voda hlbšia než po lýtka a nesmiem jazdiť na bicykli... Grrr, vyzeralo by to na desnú nudu, nebyť mojich sesterníc. Prázdniny s nimi totiž znamená len dookola Harry Potter, Harry Potter, Harry Potter a Repo, Repo, Repo... Milujú ich takmer tak ako ja.
Varili sme elixíry v jednom kvetináči, čo sme našli v záhrade- z rôznych kvetov a blata, hlavnou prísadou býval profesor Snape vyrobený z ovocia, ktorého sme tam veľmi štýlovo utopili. Potom sme naše prútiky, trochu obrúsili, premenovali ich na skalpele a pitvali všetko pitvateľné a pri každej príležitosti sme hlbokým hlasom opakovali "Reeepomaaan". Okej, je to šibnuté, no a čo?
Okrem toho sme každý deň museli absolvovať nejaký výlet do jaskyne a k ohrade s kozami, na ihrisko, alebo do takej minizoo na jednom ranči. Večer sme opekali kukuricu a špekačky. Mimochodom, telky sme si veľa neužili, okrem nejakých nemeckých rozprávok na RTL...

Ale ohromne ste mi chýbali, ohromne mi chýbal tento blog a ohromne mi chýbala moja posteľ (keďže sme sa tam tri museli tlačiť na jednom rozťahovacom gauči)... Takže jupí, že som už doma. Ale kde je veľkolepé privítanie? Žiaden jasajúci dav?Achjooo...

A keby vás to zauímalo, akosi som sa zbláznila do hrania Sims2. Nie nechcem tento blog prerobiť na simsi-stránku, ja len že som si urobila rodinku a tam bývajú postavy z mojej poviedky zo Zlodejov a to by vás mohlo zaujímať: Nick má v obavách, že ich vykradnú. On sa bojí zlodejov!!! Mňa skoro porazilo!
Potom som sa radšej vrátila k mojim starým dobrým Malfoyovcom, Lestrangeovcom, Tonksovcom a Blackovcom (Snapeovcov jaksi neviem nájsť...)

No to je asi všetko, čo som chcela...


Lina

(11) Zbohom, karamelky

26. července 2010 v 11:45 | Lina |  Zlodeji
Jedna z tých mikrokapitol... Všetko, čo som stihla napísať za ten týždeň u babky... Ďalšia bude dúfajme dlhšia :D

Niečo ako prázdniny

15. července 2010 v 18:27 | Lina |  Môj Denník
Tu som. Vrátila som sa z chaty asi pred štyrmi hodinami. Čo vám budem rozprávať... Celé dne sme sa kúpali v jazere, pokúšali spáliť sa aspoň na tvári a pleciach, večer sme grilovali a nechávali sa štípať komármi. Ale bola sranda. Jasné, že bola, veď som na tej chate bola s Fúú. Spávali sme v stane, tak si viete predstaviť, ako sme celú noc "kvákali" a rehotali sa na plné kolo. Takže pekne po poriadku:
V nedeľu sme tam prišli. Čo iba znamená, že sme skočili do jazera a potápali sa až dokým nebola tma.
V pondelok nás potom z toho slnka bolela hlava a zavreli sme sa v chate, kde sme prečítali všetky časopisy a skoro celú knihu, čo som si doniesla (Terry Pratchett, napíšem článok, ale až neskôr).
Utorok, bol ohromný. Stalo sa toľko vecí, že sa medzi udalosti dňa vôbec nedostalo ako som našla na dne jazera náramok z ocele :(. Po prvé Fúú spadla zo schodov a za ňou aj jej mama. To vám bol príbeh, celý deň každý každému vykladal svoju verziu. Po druhé, jeden rybár chytil 9-kilovú rybu. Po tretie, svojou prítomnosťou nás pocitila moja bývalá najlepšia kámoška Nikikikiki... Taká vzácna návšteva a ja som sa ani neočesala :P
Myslím, že v stredu sme vynašli Bingbal. Je to hra, ktorú hráte asi tak, že sa postávíte oproti sebe a donekonečna si vymieňate rakety, lebo ani jedna nie je dobrá.
A štvrtok je dnes. To sa na tú chatu nahrnulo toľko ludí, že keby sme chceli napísať zoznam, zistili by sme, že treba postaviť ďalšiu chatu. Ale vďakabohu, nezostali sme až tak dlho, že by sme sa začali počítať (verte mi, nedopadlo by to dobre).

Teraz sa chystám na desať dní k babke, takže sá vrátim asi v nedeľu. Dovtedy sa lúčim.
Lina

(10) Na začiatku

15. července 2010 v 18:10 | Lina |  Zlodeji
Ja už ani neviem, čo vám mám k tomu písať. Proste ďalšia časť.
Užite si ju. Lina

PÁN PRSTEŇOV: Jeden, aby vládol všetkým

7. července 2010 v 10:02 | Lina |  Filmy
Pán prsteňov... Viete, niečo také sa už nezopakuje. Také skvelé filmy sa už nikdy nenatočia.
Alebo skôr- už nikdy sa nestane, že budem mať osem rokov a s kamoškou stokrát dokola pozerať najprv Spoločenstvo prsteňa a potom Dve veže (trojka vtedy ešte nebola). Celý víkend, vkuse, každý týždeň.
Pochopte, to bolo celé moje detstvo. Psycho? No asi hej... Ale v Pánovi prsteňov je toľko vecí, ktoré môžete milovať:

SPOLOČENSTVO PIATICH: Strážcovia brány sa opäť stretnú... a iné dramatické bláboly

3. července 2010 v 20:41 | Lina |  Knihy
Spoločenstvo piatich rozpráva o strážcoch brány. Štyria chlapci a jedno dievča kedysi dávno bojovali proti Prastarým, akýmsi démonom alebo čímkoľvek čím boli a premohli ich. Niekto sa však pokúša otvoriť bránu (alebo brány) v ktorej sú Prastarí uväznení. A preto sa Piati musia vrátiť.
Autorom tejto série je Anthony Horowitz, jeden z populárnych súčasných spisovateľov. K Havranej bráne, prvej časti Spoločenstva piatich, sa vyjadril takto: "Prečo, ak má byť niečo fantasy, musí to byť z cudzieho sveta? Prečo musia byť vymyslené miesta ako Narnia a Stredozem? Nie je omnoho zaujímavejšie predstaviť si tieto veľké bitky s celým ich čarom a mágiou vo vedľajšej ulici?" Tak píšu na obálke knihy. Dosť ma to zaujalo, preto som si Havraniu bránu kúpila.

(9) Nickov príbeh 2/2

2. července 2010 v 9:46 | Lina |  Zlodeji
Ja viem dlho som bola neaktívna. Žiadne články a ani moje komentáre na vašich blogoch nestáli za nič (skoro vždy len jedna veta, okrem toho ako horlivo som sa snažila vysvetliť Kvakve koľko častí má Stopárov sprievodca)... Tak prepáčte. Prepadla ma akási lenivosť, ktorej som sa nemohla ubrániť. Navyše som zistila, že som si neuložila Nickov príbeh, ani prvú časť nieto ešte druhú. Tak som musela začať písať odznovu :P Nešlo mi to.... Vôbec som s tou časťou nebola spokojná, keďže tá pôvodná bolo o toľko lepšia! Ale nakoniec sa mi to podarilo a som na seba vcelku hrdá. Viete písala som po jedenástej v noci a vtedy mi písanie ide najlepšie. No môže to byť aj tým, že vtedy som už unavená a páči sa mi čokoľvek. No tak čítajte a hodnoťte!
Ináč medzičasom som stihla byť aj na školskom výlete a chcela som vám napísať pútavý vtipný článok s fotkami, ale najprv som bola lenivá a teraz už nemám také čerstvé spomienky. Vysvedčko dopadlo dobre, už som hovorila, že mám samé jednotky, čo je na prváčku na gympli celkom fajn. Hlavne po tých problémoch s chémiou.
Ináč na prázdniny sa veľmi teším, hoci som dúfala, že ich budem tráviť s Fúú... Ale ona je chorá. Ako môže mať niekto 39-stupňové horúčky  v takomto čase? Veď je to vyslovene trápne!
Ale teraz už k tej kapitole, vo worde mi vychádza skoro na štyri strany, ale možno je to aj tým množstvom priamej reči, ja neviem...
Želám príjemné čítanie.
Lina