Leden 2011

ATRAMENTOVÝ SVET: Kto je pánom príbehu?

29. ledna 2011 v 19:45 | Lina |  Knihy
Mortimer Folchart je niečo ako "doktor kníh", viaže a opravuje staré dotrhané knihy. Jeho dcéra Meggie tiež miluje knihy, v noci si ich schováva pod vankúš a miluje čítanie pri sviečkach. Majú pomerne pokojný život, až sa jedného dňa pred ich dverami objaví muž menom Prašnoprst... A niekoľko záhad je na svete: Prečo musia práve teraz cestovať k nejakej tete Elinor? Kam zmizla pred rokmi Meggina mama? Kto je Prašnoprst a prečo má jeho kuna rožky? Čo je takého zvláštneho na knihe s názvom Atramentové srdce?

Načo chodiť okolo horúcej kaše, ja vám aspoň toto vyzradím.  Atramentový svet je séria o predčítavačoch- ľuďoch, ktorí svojím hlasom dokážu oživiť postavy z kníh... Má tri časti: Atramentové srdce, Atramentová krv a Atramentová smrť. Nemecká autorka Cornelia Funkeová napísala podľa mňa skvelú fantasy sériu, čo ani časom nestrácala na kvalite. Rozsah? Jedna časť má takých 500-600 strán.
Štýl písania je úchvatný, hltala som každé slovo a vydržala som nad knižkou dlho do noci. Okrem toho, v knihách sa nachádza kopa skvelých miest: Kaprikornova dedina, Ombra, Jazerný hrad, Strom s hniezdami (ak ste to nečítali, veľa vám to hovorí, všakže :P). Postavy tiež ušli, nemám sa na čo sťažovať.
Najviac sa mi páčilo ako pekne sa tam hovorilo o knihách a o čare, ktorým nás príbeh vždy spúta. Vysnívaný atramentový svet je skvelý, ale nie tak prehnane dokonalý ako v Narnii (tam mi už tá krása a pestrofarebnosť mierne liezla na nervy). Vystupovali tam jedinečné a originálne zázračné tvory, napríklad sklenený mužíci (jedného chcem domov!) Okrem toho, každá kapitola začínala nejakým citátom z knihy- väčšinou voľačo známe: Hucklebery Finn, Oliver Twist, Tom Sawyer, Harry Potter a bola tam aj Zlodejka kníh- to knižky rozhodne oživilo.
Vrelo odporúčam všetkým, čo majú radi fantasy :)

http://www.abcknihy.sk/BookImages/2099946.jpg  http://www.sirion.sk/user/catalog_big/104/atramentova-krv.jpg  http://www.abcknihy.sk/BookImages/2092809.jpg


udeľujem
maximum bodov
toľko, koľko len môžem :)
Lina

TIDELAND: This is radio Jeliza-Rose...

24. ledna 2011 v 14:38 | Lina |  Filmy
Tideland režíroval Terry Gilliam, bojovník s veternými mlynmi. Chlapík, ktorý točí svojrázne filmy čo nie sú každému po chuti a kritici by ho za to najradšej zakopali pod čiernu zem...
Nuž... Je to príbeh dievčaťa menom Jeliza-Rose. Jej rodičia sú závislí od drog a keď matka zomrie, otec ju vezme do babkinho domu v prérii. Pred osamelosťou uteká do svojej fantázie - spočiatku jej robia spoločnosť len hlavy štyroch bábik, neskôr stretáva šibnutú jednookú susedu Dell a jej retardovaného brata Dickensa. To čo sa tam bude diať by mohlo kohokoľvek šokovať. Film je prehliadkou bizarností, nechutných vecí, žiadna skutočnosť- po celú dobu zostávame vo fikčnom svete malého dievčatka. Režisér sám  nazval tento film ako niečo medzi Alicou v krajine zázrakov a Psychom...
Začo tento film rozhodne stál je výkon Jodelle Ferland, ktorá hrala hlavnú hrdinku. Postáv je tam fakt málo a Jodelle odohrala prakticky celý film, nahovorila aj hlasy svojich bábik, s ktorými celú dobu viedla absurdné schizofrenické monológy. A bola skvelá. Inak je to trochu pomalé a dlhé, depresívne a zvrátené, hnusné ale aj krásne. Žiadne happyendy, romantika, ponaučania, nijaké klišé.
Americkí kritici nazývajú tento film prídavnými menami, ktoré si musím hľadať v slovníku, a nie sú veľmi lichotivé...  ale mne sa to páčilo... dala by som tomu takých tri a pol, možno štyri hviezdičky...
A trailer je pekný, to sa musí nechať:


Lúčím sa s vami
so sľubom, že už
toľko nebudem
zanedbávať tento blog
ok?

Lina

(23) Inventúra

14. ledna 2011 v 21:12 | Lina |  Zlodeji
Krátka časť, ale lepšie ako nič. Som ešte lenivejšia ako predtým, ak je také dačo vôbec možné.
V rozpísaných článkoch mám už mesiace článok o poviedke, z ktorej pochádza Nick, dve recenzie na filmy a článok o hláškach. Ja? Dokončiť ich? Nezmysel!

Výkrik do priestoru

2. ledna 2011 v 15:52 | Lina |  Môj Denník
Tentoraz vďakabohu žiadne rakety, ohňostroje ani petardy... Nič blízko mňa nehorelo ani sa nerozbíjalo. Bola som rada, že nie som na žiadnej chate ale u Fúú doma, že o polnoci už ležíme v posteli, svetlo je vypnuté a my sa ticho rozprávame.... Mohli sme sa tváriť, že je to deň ako každý iný...

Načo oslavovať, že planéta ZNOVU obletela Slnko?

Ale inak, ahoj, dlho sme sa nevideli... Ako si užívate prázdniny? Ja pozerám množstvo filmov, najlepšie také, čo nemajú nič spoločného s vysielaním v telke. Ja tak nenávidím vianočný a silvestrovský program, že by sa to dalo odmerať... Takže som začala celkom nevinne Atramentovým srdcom, potom Narnia a náhly skok na sci-fi: všetky časti X-Menov, Resident Evil a Matrixu, potom milované horory ako Silent Hill a SAW. Znovu X-Men a záver v podobe Van Helsinga. Ja som celkom preukázateľný blázon...
No a pod stromčekom som si našla dosť veľa kníh... Aspoň na začiatku som si myslela, že to bude stačiť, ale moje papierovo-atramentové zásoby sa veľmi rýchlo stenčujú. Ach jaj... Ale onedlho očakávame vydanie záverečnej časti Hier o život, takže, priatelia, majte sa na pozore!
Okrem toho sme sa s Fúú po roku zastavili na klzisku. Celkom fajn, ani som neskončila nosom v ľade...

Na školu veľmi nemyslím, prečo by aj? Nepatrím k tým, ktorých by hneď po návrate hrozila písomka, odpoveď, či nabrúsená sekera.


(ďalšia pesnička, do ktorej som sa zamilovala vďaka anime)

Lina