Červenec 2011

BLACK BOOKS: This isn´t Waterstone´s!

23. července 2011 v 11:34 | Lina |  Seriály/Anime
Black Books je jedno malé kníhkupectvo v Londýne, v Bloomsbury. Majiteľom je Bernard Black, mrzutý, večne opitý Ír, ktorý okrem toho, že vám nič nepredá, ešte vám aj vynadá... teda ak vás rovno nevyhodí na ulicu. V prvej častí zamestná Mannyho, ktorý mu robí účty, varí, upratuje a vlastne robí všetku prácu okolo, za čo Bernard večne kritizuje jeho vzhľad, prípadne zoznamuje jeho ruky z kuchynskými spotrebičmi, ako je napr. toastovač :) Občas sa zastaví ich kamarátka a susedka Fran a porozpráva im o nejakom svojom novom trapase...


Black Books je plný skvelých hlášok aj hereckých výkonov a najviac ma vždy pobavil Dylan Moran, tvorca tohto seriálu a predstaviteľ hlavnej postavy- Bernarda. Ako som už povedala, nejde sa zrovna pretrhnúť, aby vyhovel zákazníkom a jeho odpisy fakt stoja zato. Tak napríklad jednému zákazníkovi, čo hľadal knihu od nejakého Adama Phillipsa jednoducho odpovedal: "Ako to mám vedieť, choďte do poriadneho kníhkupectva!" a potom spustil trochu dlhší monológ o tom, že možno v budúcom živote budú bratia na Sicílii, čo si otvoria krčmu a nebudú navzájom plytvať svojím časom v tejto diere, ale tak to nie je... Aby som to zhrnula, všetko na Bernardovi je skvelé, jeho svojský prístup k zákazníkom, ako každý deň vypije hektolitre vína a vyfajčí snáď milión cigariet, to, keď sa naštve a potom vrieska na všetkých okolo... A Dylan Moran je dobrý herec, myslím, že by som sa naňho dokázala pozerať aj keby len polhodinu čakal na autobus.
Na rozdiel od Bernarda je jeho pomocník Manny láskavý a ochotný pomôcť zákazníkovi. Stále sa snaží nejako vylepšiť obchod, čomu sa Bernard bráni zubami nechtami. Keď navrhol aby odstránili tú vec, čo ľudí zakaždým prilepí k podlahe Bernard odeskol: "Tak sa mi to tam páči, zabraňuje to deťom behať po miestnosti." Okrem bežných prác v kníhkupectve sa stará o celú domácnosť a navyše musí znášať neustále urážky svojho zamestnávateľa, takže nečudo, že sa dosť čato stáva, že Manny dá výpoveď alebo v extrémnych prípadoch utečie z domova, ale o chvíľu sa vráti späť a znovu žiada o prácu. Že je Manny dosť výstredný chlapík, okrem jeho košiel, vlasov a brady, dokazujú jeho podivné zdravotné problémy a syndrómy: tak napríklad vždy tesne predtým ako zazvoní telfón cíti bolesť v hlave, keď je v strese bolí ho noha a nechcite vedieť, čo sa stane ak teplota presiahne 88°F... Inak túto postavu hral Bill Bailey.
Fran mala na začiatku seriálu obchod s darčekovými predmetmi hneď vedľa toho Bernardovho. Večer si s nimi zyvkne vypiť pár flaš vína a porozprávať im, čo celý deň robila, väčšinou sa to týka jej nového priateľa, alebo iných problémov, ktoré má so svojím bytom, rodinou, kamarátkami...

Nepredpokladám, že z toho budú všetci unesený rovnako ako ja, to sa ani moc často netsáva, môj stupeň unesenosti sa nedá tak ľahko dosiahnuť... Black Books je plný suchého anglického humoru a má dokopy 18 častí, z ktorých väčšina je priam dokonalých, niektoré sú bohužiaľ o niečo horšie...

Lina

ZLODEJKA KNÍH: Na úvod jedna maličkosť - Zomriete!

20. července 2011 v 11:34 | Lina |  Knihy
"Keď sa pustila do písania svojho príbehu, rozmýšľala, kedy presne knihy a slová začali znamenať nielen niečo, ale všetko."

Ďalšia dôležitá informácia: Rozprávačom tohto románu je smrť.

Hlavnou postavou tohto príbehu je Liesel Memingerová. Žije v adoptívnej rodine na ulici s názvom Himmelstrasse v časoch nacistického Nemecka. Postupne si zvyká na svojich nových rodičov. Jej ocko, akordeonista Hans Hubermann je veľmi láskavý, pomáha jej s nočnými morami, učí ju čítať a obveseľuje ju svojou hudbou. Jej mama Rosa jej stále nadáva, ale vo vnútri je to dobrá žena... Ďalej spoznáva svojho najlepšieho kamaráta, Rudyho Steinera, chlapca s citrónovožltými vlasmi a židovského pästiara Maxa, ktorý sa zhodou okolností skrýva u nich v pivnici. Liesel okrem iného kradne knihy.

Zlodejka kníh splní všetky vaše bežné požiadavky na knihu: Rozosmeje vás. Rozplače vás. Donúti vás k zamysleniu. Vlastne ju nejakú dobu nebudete vedieť dostať z hlavy.
A ja na to: Bolo načase! Vzhľadom na môj predošlý nájazd na kníhkupectvo, ktorý bol totálny fail- teda nič svetoborné som si odtiaľ nedoniesla a dva mesiace hladujem a túžim po nejakej novej dobrej knihe, celkom dobre mi padlo niečo, čo ma tak vtiahlo do deja, čo som dokázala precítiť a čo ma tak obohatilo.
Zlodejka kníh je priam čarovná kniha. Forma je dosť nezvyčajná, tie krátke fakty vsunuté do textu a tak... Rozprávač Smrť, ktorého natoľko zaujme príbeh malého dievčaťa, že sa mu popri všetkej tej práci rozhodne venovať zvýšenú pozornosť, je skvelý. Udalosti sleduje aj priamo ako svedok, aj cez Lieselina slová z jej knihy, ktorú jedného dňa našiel. Po celú dobu nás sprevádza jeho čierny humor, jeho osobitý pohľad na veci a celému príbehu dodáva melancholickú atmosféru. Veď je to príbeh z čias druhej svetovej vojny- nie je veselý.
A páči sa mi. Veľmi sa mi páči.

Najskôr farby.
Potom ľudia.
Lina

I killed Mufasa! And Bambi´s mom!

17. července 2011 v 11:33 | Lina |  Zaujalo ma
OMFG! Really?

A potom vesmír exploduje pre tvoje potešenie

14. července 2011 v 9:18 | Lina |  Môj Denník
Jeden normálny človek by sa ráno, v deň svojej návštevy u kaderníka, zobudil, rozumne by zvážil všetky fakty, potom by tam šiel a myslím, že by aspoň predstieral pokoj. Lenže toto je príbeh o Line.
Ona vstala, uvedomila si, že dnes je ten deň D a chvíľu zvažovala svoje reálne šance utiecť z krajiny. Ešte nikdy som sa nebola dať u nikoho strihať. To, čo som nosila na hlave doteraz, bol prevažne home-made účes, ktorý som si robila sama. Ale aspoň som mala niečo, čo sa dalo zviazať do vrkoča alebo prehodiť cez plece. A teraz? No počas strihania som si uvedomila, že by bolo vhodné prefolmulovať moje želanie "Dúfam, že to nebude také hrozné" na "Dúfam, že mi na hlave zostane aspoň niečo, o čom budem môcť hovoriť, že je to hrozné". Tá kaderníčka ako utrhnutá z reťaze strihala všetko, čo jej prišlo pod ruku. Ako mohla vedieť, ktoré vlasy sú, ktoré? Čo má byť vpredu a čo vzadu? Ani ja to neviem a je to moja hlava! Keď konečne dostrihala (prišla som o dobrých päť-šesť centimetrov dĺžky, ale brala som to tak, že to bolo nutné, lebo som mala príšerne zničené vlasy, takže tak...), ešte mi vyšklbala aspoň tisíc vlasov, čomu celkom nechápem. Najprv mi ich preriedila a potom vyfúkala, aby vyzerali hustejšie...
Ehm, mno... Nehovorím, že výsledok je zlý. Je to pekný účes. Konečne má nejaký tvar a vlasy vyzerajú zdravšie. Ale prečo práve na mojej hlave?!?
Najvtipnejšie bolo, keď som prišla domov a rodina mi povedala, že vyzerám stále tak isto. A ten pol metra alias šesť centimetrov, o ktoré som prišla?
Toľko o mojej vlasovej dráme. Som si vedomá, že príšerne preháňam.

Inak to mi pripomemulo jednu scénu z Black Books, kde Manny a Bernard demonštrovali nulovú potrebu kaderníkov :D Teda Manny proste odrezal Bernardovi kus vlasov kuchynským nožom. Nejde mi sem vložiť to video, takže smola. Bude vám musieť stačiť odkaz.


poznámka na okraj: Prečo počúvam iba samú depresívnu hudbu? Veď ja okrem "Španielskej abecedy", nepoznám nijakú veselú pesničku...

Teraz budem týždeň mimo, ale prednastavila som nejaké články. Vlastne to vyzerá tak, že keď som preč, zverejním viac článkov ako keď sedím pred počítačom :P

So srdečným pozdravom
Lina, totálne závislá od Black Books
(je overené, že každá tretia Linina myšlienka je ešte stále "Bernard Black")

(26) Obchod s maliarskymi potrebami a nemocnica

11. července 2011 v 10:35 | Lina |  Zlodeji
Prázdniny sa začali celkom sľubne, hoci som hneď musela prekonať niekoľko chorôb spojených s horúčkami, bolesťou hlavy, hrdla, kašľom a tráviacimi ťažkosťami. Už som sa bála, že som dostala nejakú slávnu chorobu, o ktorej sa bude teraz v kuse hovoriť v telke- niečo s prasatami, vtákmi alebo uhorkami... ale teraz som v pohode.
Keď som povedala, že prázdniny sa začali celkom sľubne, myslela som skôr na to, ako hrám hry, pozerám filmy a čítam knihy, pretože všetky tieto činnosti sa rozvinuli v niečo, k čomu sa hodí slovo "maniak".
Okrem toho som strávila nejaký čas v Česku prezeraním pamiatok... a keď už o tom hovoríme na budúci týždeň budem zase preč, tak sa pokúsim aspoň niečo prednastaviť.
Ako ospravednenie za dlhú neaktivitu, je tu aspoň niečo pre fanúšikov Zlodejov (vidíš, Fúú, nakoniec som to dokázala, prepísala som celú jednu časť!).
Tak si to užite.
Lina