Srpen 2011

H. G. Wells - STROJ ČASU

18. srpna 2011 v 11:16 | Lina |  Knihy
"Bolo však jasné, že starý poriadok už má veľké trhliny. O slovo sa hlásila hlásila bohyňa spravodlivej odplaty Nemesis."

Bola som v knižnici, v sci-fi oddelení plnom dotrhaných storočných kníh v mäkkýck väzbách, a hľadala som niečo schopné na čítanie. Do oka mi padla táto malá knižka a hneď som si spomenula na ten film, ktorý som zbožňovala, keď som bola menšia. Samozrejme bola som zvedavá na knižnú predlohu a tak som si ju zobrala domov.
Dopadlo to tak, že som Stroj času prečítala na jeden krát, čo nie je až také nezrealizovateľné, keďže má len dačo málo vyše sto strán. To však nie je jediný fakt, ktorý sa na tom podielal. Stroj času má veľmi silnú atmosféru, facsinujúci dej, skvele sa číta a preto niet divu, že ma tak pohltil.Boleli ma potom oči a bolo už dosť neskoro, ale stálo to za to.
Hlavnou postavou je Pútnik v čase, ktorý sa pomocou svojho vynálezu - stroja času, dostane do roku 802 710 n. l. a stretne sa s dvoma odlišnými rasami, ktoré sa vyvinuli z ľudí. Eloiovia sú krásni, ale hlúpi a naivní ľudkovia obývajúci povrch zeme. Žijú v zdanlivo spravodlivom spoločenstve a majú všetko, čo potrebujú. Druhou rasou sú tajomní Morloci, žijúci v podzemí. Pútnik sa snaží pochopiť tajomstvá budúcnosti a niekoľkokrát musí svoje teórie pozmeniť, kým odhalí krutú pravdu... Svoj pútavý, pozoruhodný a aj trochu strašidelný príbeh potom rozpráva svojím hosťom pri večeri.
Podľa mňa je celkom potešitelné, že sa kniha natoľko líši od filmu (teda aspoň od toho z roku 2002, ten predošlý som nevidela)...
http://www.gorila.sk/i/imgs/355/406355.jpg
Takže menujem Stroj času za úžasnú knihu a som rada, že som ju z toho regálu v knižnici vôbec vyhrabala :P

Lina

Are you like a crazy person?

13. srpna 2011 v 22:02 | Lina |  Môj Denník
Mám nasledovný problém. Snažím sa dovolať osobe s krycím menom A. Po štyroch neúspešných pokusoch volám osobe B, čo je rodič osoby A. Keď neodpovedá, som nútená vytočiť telefónne číslo osoby C, ktorá je tak isto v nejakom vzťahu s osobou A, ale aj tá mi to sotva zdvihne. S maximálne trápnym pocitom volám na iný mobil osoby B ale bez výsledku.
Fúú, ak máš pocit, že je reč o tebe, musím ti to potvrdiť. Uznávam, že nasledovné vyhlásenie je trochu prehnané, ale volala som snáď päťdesiatkrát na osem rôznych čísel, len aby som sa spýtala, či Fúú nechce ísť so mnou von a dopadlo to tak, že po nekonečne dlhom čase mi Fúú jeden z tých mobilov zdvihla a povedala niečo v tom zmysle, že či by som nemohla zložiť a zavolať neskôr, lebo k nim práve niekto zvoní a musí ísť otvoriť. Fajn.

Ja viem, nie je veľmi pekné, ohovárať tu kamarátku. Veď ani nie som rada, že to robím.
Blbosť.
Užívam si to.
Mám z toho dobrý pocit.

Ale po TROCH týždňoch sme sa konečne stretli, takže je to asi bezpredmetné...

Inak moje prázdniny pokračujú celkom fajn. Mám pár nových filmových objavov.
Okrem toho som začala chodiť s matkou na nejaké blbé cvičenie, ale dá sa to prežiť. Vlastne som tam začala chodiť kvôli otcovi, ktorý z nejakého neznámeho dôvodu trucoval, že tam nechcem ísť. Perfektná ukážka rôznych pohľadov na vec:

Môj otec (o mne): Musel som dva dni trucovať, lebo ona nechcela ísť cvičiť flowin.
Ja (o mojom otcovi): Muslea som ísť cvičiť flowin, lebo on dva dni trucoval.

Vôbec mi to cvičenie nejde, ale čo s tým narobím. Aspoň sú všetci spokojní. Plus nehnijem celý čas pred telkou, ako by to nazval niektorý dospelý.
Hm, inak čo sa týka Zlodejov, chystám sa prepísať ďalšiu kapitolu, ale nemôžem nikomu sľúbiť presný deň, ani to či to bude skoro alebo veľmi neskoro. Pretože o nich v psolednej dobe nikto nemá nejaký extra záujem, moc ma to netrápi, navyše sú prázdniny a ja som zamestnaná osoba (Hahahaha - ironický smiech).

Ehm... toto je secret. Úvodná pieseň jedného seriálu, na ktorý som čumela toto leto. Neskôr ma to ale prestalo baviť, pretože sa celý ten dej akosi začal opakovať, ale pieseň je super. Taká psycho.

nabudúce
keď sa zese pokúsim
napísať článok o ničom
....
s tým vy nič nenarobíte
:)
:D
:P
ale veď toto je zmysel rubriky "Môj denník"
nehľadiac na to
že som asi najchudobnejší
človek na svete
ak ide o zážitky

Lina

HARRY POTTER A DARY SMRTI II: It all ends

4. srpna 2011 v 9:54 | Lina |  Filmy
"Harry Potter, the boy who lived... come to die. Avada Kedavra!"

Celé mesiace na mňa útočili plagáty zobrazujúce zakrvavenú trojicu Harry, Ron, Hermiona a upútavky na film plné dramatických scén a nejakej tej pôsobivej hudby. A poviem, že som bola viac ako potterovzdorná. Žiadne emócie, žiadne očakávania... samotná myšlienka na veľkolepé finále ani neuvažovala o tom, že by sa mi objavila v hlave. Ja viem, ja viem... Ak mi niekto zaklope na dvere s fakľou v ruke a začne kričať: "Upáľte toho zradcu!", nemám sa čomu čudovať.
Ale skôr ako ma odsúdite, vypočujte si čo chcem povedať...

Čo sa stalo? Čo sa stalo s tou nadšenou potteroholičkou, ktorá stepovala pred kinom s lístkom v ruke a plná očakávania diskutovala s kamarátmi? Ja neviem, ale začalo sa to, keď David Yates prevzal velenie. No áno, vy máte radi Fénixov rád. Z nejakého neznámeho dôvodu máte radi aj Polovičného princa. A ani ja nemôžem poprieť, že tento režisér sa fakt snažil vytvoriť nejaké to drama, dokonca aj vtip, bohužiaľ sa mu podarilo len čosi s parádnymi dierami, bez atmosféry a emócií... Okej, možno mu krivdím- Harry Potter je dosť ťažká vec na natočenie, vzhľadom k predlohe, ktorá ako kniha funguje perfektne, no predsalen je trošku dlhšia a treba sa veľmi dobre zamyslieť nad tým, čo vynechať a čo nie... No Yatesovi sa tieto veci nedaria ani omylom a posledné filmy zarábajú len na zarytých fanúšikoch, vďaka nálepke "Harry Potter"...


No ale, aby som sa konečne dostala k Darom smrti. Zrejme vás zmätie, že prvú časť nebudem moc spomínať- vec sa má tak, že si z nej ani veľa nepamätám, pretože som ju videla len jediný raz u mňa doma krátko po jedenj v noci presne pred rokom.
Takže sedela som v kine. Napriek všetkému som si myslela, že by bolo slušné dostaviť sa tam. Takže som sedela v kine a jedným z mojich plánov bolo ticho sedieť so založenými rukami a na konci filmu povedať: "Okej, poďme nakopať toho rádoby režiséra." Ale mala som v sebe aj kúsok nádeje, veľmi malinký, že možno sa mi ten film zapáči. Potom zhasli svetlá a spolu s prvým záberom to prišlo. Všetky tie emócie vrátane vzrušenia a očakávania a nadšenia sa dostavili s oneskorením a na tých pár sekúnd vo mne prepukli naplno. Hovorím "na tých pár sekúnd", lebo to veľmi rýchlo skončilo pri jednom celkom neplodnom rozhovore s prútikárom a o niečo potrebnejším rozhovorom s Griphookom. Vlámanie do Gringotbanky som si pozrela len s miernym záujmom a potom hurá na Rokfort.

A to bolo to, čo som potrebovala. Od tejto chvíle to bolo to povestné "Všetko končí". Chápete veľká bitka, tak ako ich mám rada. Nasledovalo veľa super scén, z ktorých som im mnohé zhltla a dá sa povedať, že túto časť filmu som si celkom užila. Ja viem, nie je veľmi profesionálne nechať sa strhnúť efektami a takmer hollywoodskymi scénami, ale dočerta kašlem na to... Ako som spomínala, milujem veľké bitky, a to hlavne preto, že jedna moja časť nie je akosi schopná brať ich vážne. Viete, pozrie sa na Veľkú sieň v troskách a povie si: "Vyzerá to tu nejak inak, vymaľovali ste?" Takže sa dá povedať, že som sa dosť bavila. Tak som dostala jeden menší záchvat smiechu, keď Voldemort oznamoval davu, že Harry Potter je mŕtvy, ale Kori tiež, takže nie som jediná vyšinutá osoba na obzore... No tá druhá časť môjho ja, tá, ktorá sa nerehoce, si zase vychutnala princov príbeh, čo je časť, ktorú nadovšetko uctievam aj v knihe. Bolo to dojímavé, krásne, smutné. A Alan Rickman je super herec, asi som ešte nemala čas to tu spomenúť... Voldemort sa tiež konečne ukázal ako postava schopná na plátne voľačo predviesť... Trošku mi chýbalo nejaký ten monológ, ktorý povzbudí morálku týmu, keď je všetko stratené, viete niečo také, čoho je v Pánovi prsteňov vyše hlavy... a Neville sa o voľačo aj pokúsil, ale nevydalo...

Čo sa týka sťažností ostatných fanúšikov (prebehla som aj nejaké iné recenzie) týkajúce sa slabých emócií a vecí, čo v knihe boli a neboli... Zrejme sa im nepáči, že vedľajšie postavy umierali akosi mimo plátno, ale ja si na smrť postáv veľmi nepotrpím, veď aj tak umierajú v jednom kuse, takže tak... No mnohé veci boli inak ako v knižke, najviac utrpel záverečný rozhovor Harryho s Voldemortom, ktorý sa vlastne zmenil na zúrivý súboj a nejaký ten skok z útesu (čo bola vlastne jediná vec, ktorú som si pamätala z traileru a bola som si istá, že sa z toho vykľuje nejaká blbosť), ale film je film, kniha je kniha... a mne sa to už nechce riešiť, dajte s tým sakra ľudia pokoj.

Nie som si istá, či si Dary smrti 2 ešte niekedy pozriem, ani či ich vôbec ešte chcem vidieť... aj tak mi dali oveľa viac ako som čakala a aj do tohto článku som dala oveľa viac ako som pôvodne plánovala, takže končím :)

Lina

(27) Čo rozprával Glare

1. srpna 2011 v 10:51 | Lina |  Zlodeji

Nuž, posedenie v pracovni Juliusa Glara pokračuje. Užite si poviedku :)
Lina