Září 2011

(28) Návšteva

28. září 2011 v 12:30 | Lina |  Zlodeji
Už som chcela so Zlodejmi skončiť, pretože ma to (znovu) prestavlo baviť, ale včera večer ma pochytila akási tvorivá nálada a napísala niekoľko kapitol. Tak som si povedala, že voľačo prepíšem aj na blog. Síce neočakávam, že ma prevalíte komentármi, ale čo už. Hlavne to píšem pre seba. A tým pár skalným fanúšikom patrí veľká vďaka, v živote som ani nedúfala, že Zlodeji budú mať vôbec nejakú kladnú odozvu.
Lina

NIKDYKDE: Prepáčte, nesprávny Londýn

16. září 2011 v 20:59 | Lina |  Knihy
"Richard si všiml, že události jsou zbabělé: nikdy nechodí samy. Vždycky se jich nahrne celá řada a zasypou ho najednou."

Knižka Nikdykde sa tiež ocitla medzi mojím letným čítaním. Vyhrabala som ju kdesi v knižnici a po jej prečítaní som si ju pripísala na zoznam vianočných prianí. Vážení a milí, vitajte vo svete pod Londýnom!
Hlavným protagonistom príbehu je neslaný nemastný, vlastne úplne obyčajný, mladý muž s panickým (mierne povedané) strachom z výšok, úradník, ktorý v snahe vniesť trochu osobitosti na svoj pracovný stôl, zbiera figúrky trolov, čo sa zase nepozdáva jeho prehanne arogantnej priateľke Jessice. Volá sa Richard Mayhew. Ale k veci. Jedného dňa tento chlapík pomôže akejsi otrhanej zranenej dáme, ktorú nájde na ulici. Táto dáma sa volá Dvířka (český preklad, mimochodom, veľmi sa mi páči, anglicky je to Door) a pochádza z "Podlondýna". Tento dobrý skutok však naňho obráti pozornosť dvoch nájomných vrahov, pána Vandemaara a pána Croupa. Richard sa takmer doslova prapadáva do sveta, ktorý mu je cudzí a ani nie je veľmi prívetivý. Spoločnosť mu robí niekoľko obyvateľov Podlondýna, spolu sa snažia vyriešiť vraždu Dvířkinej rodiny a tiež pomstiť ich smrť. Sled neuveriteľných dobrodružstiev nielenže odnaučí Richarda používať vetu: "Niečo také predsa neexistuje!", ale ho aj zocelí. Dá sa povedať, že mu pobyt pod zemou celkom prospel :)

Hodnotenie by som začala s tým, že je tam až strašne veľa nápadov na jednu knihu. A autor mnoho vecí ani moc nerieši, len uteká ďalej, až obehne celý Podlondýn a zoznámi nás so všetkými tými gýčovinami. Ale taká tá knižka je a je maximálne úchvatná. Originálna, imaginatívna, neobyčajná, vtipná, inteligentná a tajuplná... Kopec kurióznych postavičiek naokolo- isteže, nešlo si nezamilovať dvojicu záporákov- Croupa a Vandemaara. Áno, boli hroziví, a popritom ako sa vám vyhrážali, alebo svoje vyhrážky priamo realizovali, hláškovali ostošesť. Použila by som slovné spojenie "podarená dvojica" ale to by bolo málo, skôr sa k nim blíži vyjadrenie "sakra dobrá a úžasne napísaná dvojica". Štýl, ktorým je príbeh písaný je výborný. Chápete, nič pre ľudí, ktorý obdivujú tie isté dookola sa opakujúce frázy (aspoň niečo som sa naučila od nášho slovenčinára), ale geniálne opisy situácií a hra so slovami. Takže som nadšená, nadšená, nadšená. Milujem ten príbeh aj rozuzlenie, aj všetko.
10 bodov z desiatich a dala by som aj viac, keby to nebol matematický nezmysel.


:):):):)
Viete, čo mi napadlo?
Vy ste už zažili toľko mojich knižných a filmových úletov,
že už toho musíte mať plné zuby

Lina

DRACULA: I never drink... wine

11. září 2011 v 15:10 | Lina |  Filmy
Krátke intro: Aby ste vedeli, v piatok som mala niečo ako filmový večer na tému Dracula. Pretože som cez týždeň prečítala knižku od Brama Stokera a tá ma fakt nadchla, rozhodla som sa, že sa vrhnem na nejaké filmové adaptácie... Keďže neviem ako veľmi tú knihu poznáte, asi by som vám mala zhruba načrtnúť dej.

Nudím sa. Robte niečo, okamžite!

5. září 2011 v 12:53 | Lina |  Môj Denník
Zažila som také skvelé leto, že keby ste boli ja, asi umriete nudou. Vystriedala som asi päť obľúbených filmov, zhliadla nejaký ten počet seriálov, prečítala kopec kníh od nás z knižnice, len občas podnikla niečo fakt zaujímavé zahŕňajúc chaty a koncerty. No inak ten posledný festival bol dobrý. Len tak mimochodom Fear of the dark je fakt epická skladba, hlavne keď máte kopec priestoru na skákanie pod pódiom.



Skvelá, že?

No ale celkom som sa tešila do školy, na spolužiakov a tak (nevravím, že by som takto nevydržala existovať ešte taký týždeň-dva, ale celý mesiac nie). Navyše je čas začať niečo robiť. To dlhé voľno zo mňa spravilo neuveriteľného lenivca. Síce sa už teraz obávam toho nekonečné učenia, a hlavne CHÉMIE. Omg, neverím, že mám pred sebou ďalší rok toho pekla. Ale zase zažijeme kopec srandy, aspoň dúfam.
A tiež sa konečne vrátim k aikidu, ten flowin bol nahouby. Síce bolo pekné, že sme s mamou niečo po dlhom čase robili spoločne, ale na poslednej hodine flowinu ma udržal pri vedomí jedine myšlienka, že je to naposledy. Znie to šibnuto, keď poviem, že sa teším na to opakované padanie na zem a počítanie modrín, ale tak to je. Že opäť uvidím moju veľkú úžasnú platonickú lásku na tréningu, v to moc nedúfam. Prekliaty flákač. Zrejme sa stretneme až v súdny deň, keď pánboh zahlási: "A teraz predstúpte tí, čo ste udreli drevenou napodobeninou japonskej zbrane blížneho svojho..."
Inak aktuálne čítam Draculu, milý starký, čo si občas logne krvi... a potom sa chystám na nájazd na kníhkupectvo, a chcem odísť minimálne o dvacku ľahšia.

Okej, želám vám veľa zdaru v školských laviciach.