Březen 2012

LITTLE ASHES: Love. Art. Betrayal.

16. března 2012 v 14:34 | Lina |  Filmy
LOL. Za normálnych okolností by som nezačínala článok takto, ale tento si to zaslúži. Takže ešte raz: LOL. Čo ma tak rozosmialo? To že som odkiaľsi z hlbín rozpísaných článkov vyhrabala toto! Spomínam si, že svojho času som tento film zhliadala niekoľko krát denne a na vine boli zrejme jesenné prázdniny :P Už si to veľmi nepamätám, veď blog.cz hlása, že som to písala dakedy v roku 2010... Ale normálne som dostala chuť znovu si to pozrieť (napriek veľmi dôraznému varovaniu na konci mojej recenzie).
Takže hor sa na tú vykopávku :)

Ak mám pravdu povedať, obrazy ma moc neberú. Aspoň nie tie na výstavách, čo na ne chodíme zo školy - väčšinou samé kvety vo vázach a lesné krajinky... Čo sa však surrealizmu a Dalího týka, vystriedala som na pozadí monitora viac než dosť obrazov s hodinami, motýlmi, slonmi a inými pokrútenými vecami. Posadnutá všetkým, čo sa jeho týka čítam články, vypisujem si citáty a... stiahla som si tento film.
V Little Ashes si Salvadora zahral Robert Pattinson. Neviem, kto je nespokojnejší, či fanúšikovia Twilightu alebo Salvadora Dalího XD Ale mne to nevadí. Je to dobrý herec a v Harrym Potterovi vám nijak extra neprekážal, tak čo? Čo je na tom, že hrá v nejakom nechutne úspešnom filme?

Takže som si stiahla film. Pustila som si ho. Potom skončil. A ja som nasucho preglga a celá zhrozená si pomyslela: "Okej, toto mi myslím raz v živote stačilo!" Ani nie o hodinu som to pozerala zase.

Vyzerá to tak, že Rob sa snaží dokázať, že má na viac ako na trblietajúceho sa Edwarda a spočiatku sa mu celkom darí. Potom je tu Javier, čo hrá Federica García Lorcu (taký básnik :)), ten je skvelý. Ak nevnímate ich prízvuk, alebo aspoň dokážete predstierať, že je to úplne normálne (môj prípad), prežijete úvodnú časť filmu. Ja osobne mám začiatok najradšej: Všetci prichádzajú do školy, ubytujú sa a uprostred toho všetkého dorazí Salvador v hrozných šatách... Začiatok je fajn, hlavne "prehliadka izby číslo sedem". Potom sa to pokazí, príde bozk pri mesiačiku, je to dosť desné... nejde ani tak o ten bozk ako o ten mesiačik... Opäť niekoľko scén kým sú v škole, tie sú celkom pozerateľné a Dalí odchádza do Paríža. Za nejakú dobu, čo vo filme reprezentujú ani nie o dve sekundy, je späť , aby sa nechal vyhodiť zo školy. Vieme predsa, že Dalí odišiel zo školy, lebo nepovažoval tunajšiu komisiu dostatočne kompetentnú, aby ho hodnotila. Toto tiež milujem najmä keď Rob na konci vyhlási, že dotyční páni by sa mali vrátiť k senu na vidiek, aby boli aspoň trochu užitoční... Potom tu máme Roba ako tridsiatnika s cigaretou v ruke, ten je strašný. Najhorší zo všetkých hrôz, čo vo filme číhajú (a že ich tam je!).
.
.
.
Záver? Little Ashes rozhodne nesplnilo moje očakávania. Nechcela podivne rozsekaný film so zrnitými čiernobielymi scénkami, to fakt nie...
No som ochotná zvyknúť si na bársčo. Už ma nezaujíma ma, že film nie je poetickou vášnivou drámou, na ktorú sa tvári... Úplne mi stačí tá hudba, herci, niekoľko básní a nadpriemerné používanie slova "génius", chorobná myseľ a Salvador Dalí....
Okej som zvrátená ak to chcete počuť, ten film ma baví!


Prvýkrát v živote nedokončím článok s odporúčaním "pozrite si tento film". Je totiž veľmi malá šanca, že sa vám zapáči :P
Lina

KRÁTKY DRUHÝ ŽIVOT BREE TANNEROVEJ: Vďakabohu, že nie rozsiahly...

2. března 2012 v 22:12 | Lina |  Knihy
Nemôžem si pomôcť, ale po celú dobu som musela myslieť na vetu, ktorú v seriáli Black Books povedal vždy ústretový Bernard jednej pani, čo si od neho kúpila knihu: "Je to hrozné, ale celkom krátke." Práve dĺžke tejto novely vďačíme za to, že som to vôbec dočítala. Hovorila som si, že tých poondiatych 120 strán zvládnem aj keby čo bolo.

Končím s tým nadobro

2. března 2012 v 11:57 | Lina |  Zlodeji-info
...alebo aspoň na poriadne dlhú dobu. Trvalo to celé roky, kým som previedla Zlodejov do tejto podoby. A bola to nesmierna sranda, to treba uznať. Ale neviem si predstaviť, že by som v písaní tohto príbehu ešte pokračovala. Nie teraz.

Možno sa vám to zdá ako prehnane impulzívne rozhodnutie, ale verte, že som nad tým veľa rozmýšľala. Veľmi dlho som sa pozerala na prázdnu stránku vo worde, občas napísala meno ako Nick, potom ho vymazala a prepísala na niečo iné. Premýšľala som ako urobiť zo Zlodejov niečo, s čím by som bola spokojná. A zistila som, že sa to nedá. Keď si tú kapitolovku čítam, vidím moje detstvo, vidím podstatnú časť môjho detstva... a to by som už rada nechala za sebou. Chcem veriť, že dokážem napísať aj niečo lepšie. Niečo bez takých dier a nelogickostí, niečo premyslenejšie a hlave niečo kvalitne napísané. Môžete mi vyčítať, že sa snažím???

Ospravedlňujem sa všetkým fanúšikom. Viem, že nechať príbeh len tak nedokončený je dosť bezcharakterné, ale nútiť sa do niečoho čo nechcem, to nedokážem. Fakt prepáčte. Chcela by som sa vám aj poďakovať, hlavne trom skvelým babám Coraline, Fefe a Moiflame, ktorých dlhočízné komentáre ma zakaždým nesmierne potešili. Vážne, nikto nevie komentovať ako ony. Potom mojim dvom kamarátkam Kori a Fefe, ktoré si to prečítali aspoň zo slušnosti, ale tiež nešetrili slovami chvály. A tiež Georgiane, ktorá mi nechávala komenty na fantasy-svete, milé dievča :) Verím, že ste si čítanie tejto poviedky užili, lebo za je stvorením stálo hrozne veľa práce.

Každopádne Zlodejov z blogu nevymažem, stále ich na to priveľmi milujem. A bude mi smutno za Nickom Mortonom, ale preboha, veď ten človek sa dostane do takmer každej mojej poviedky v akejkoľvek podobe, ak je to možné :D

Smutný okamih...