Červen 2012

I´ll tell you what it will be: the trip of a lifetime

29. června 2012 v 10:40 | Lina |  Môj Denník
Hello Stonehenge!

Nie, počkať... to je začiatok iného príhovoru. Ó áno, aj nadpis je od Doctora. Ten chlap ma totálne zmanipuloval... Že neviete, o kom to stále rozprávam? No bude článok. Pozdejc. Dnes sa totiž končí školský rok.
Hm. Tak si zhrňme, čo to pre mňa znamená:

1. Úspešne som dokončila moje štúdium chémie. Je to za mnou. Už nikdy žiadna organika, žiadne chemické reakcie a žiadne stresy pred hodinou. Som slobodnáááá. Inak musím poznamenať že napriek tomu, aký veľmi osudový sa mi tento predmet javí, nikdy som z neho nedostala dvojku na vysvedčení. Hocijak to na konci polroka/roka vyzeralo s tými mojimi trojkami z písomiek a dvojkami, a žalostným počtom jednotiek, vesmír zakaždým zasiahol, len aby som nemala pokazené vysvedčko. Pozdravte najväčšiho šťastlivca na planéte.

2. Už nikdy nebudem mať ani geografiu, biolu, nosku (vďakabohu) a kopec ďalších predmetov. Ľúto mi bude akurát tak za dejepisom.

3. Na budúci rok maturujem. Inými slovami zomriem strašnou bolestivou smrťou.

4. Mám pred sebou celé leto a kopu plánov. Jeden z nich: Londýn. Idem do Anglicka, bože ľudia, ja sa tak teším. A možno budem ten pozdrav "Hello Stonehenge" potrebovať :P (trip of a lifetime?)

Takže tak :) Ešte by sa hodil nejaký vtipný príbeh, škoda, že žiaden v zásobe nemám. Len jedno upozornenie, ktoré sa týka bezpečnosti na cestách. Dávajte si pre boha živého pozor na taký modrosivý obrovský Citroen, ktorý riadi mladá hnedovlasá slečna, páč to budem asi ja. Background info: no hej, rodičia mi zverili auto, áno mám vodičák už nejakú dobu, nie doteraz ničomu nechápem, divné, napriek tomu som schopná viesť motorové vozidlo...

Tu je pesnička, ktorá nesúvisí s ničím vyššie spomenutým, proste sa mi páči :)

pre tých
čo článok unudil k smrti
dobré správy :)
toto je jeho koneic

Lina

Čokoládové spomienky

28. června 2012 v 8:42 | Lina |  O mne
Téma týždňa je tentokrát čokoláda. Čo sa mi vybaví, keď to slovo počujem?

Jeden daždivý deň a moja kamarátka Fúú. V ten deň sme sedeli na námestí, počasie bolo odporné a my sme nemali nič významné na práci (asi, keďže sme sedeli na námestí), keď jedna z nás dostala ten nápad ísť si kúpiť zmrzlinu. Kašľať na nejakú nepeknú hnisavú chorobu hrdla, ktorú by sme zrejme dostali! Tak sme sa vybrali dolu ulicou k cukrárni.

Zvláštne, že akonáhle sme vošli dnu, vedeli sme, že už nechceme zmrzlinu, ale horúcu čokoládu a kokosový koláč :) Koláč sme zabalili do papierových servítok, vzali sme si naše plastové poháre a išli sme si hľadať v tom daždi útočisko. Nedávalo to zmysel, pretože sme si to mohli zjesť priamo v cukrárni, ale všimli ste si jeden znepokojujúci fakt- totiž, že všetko, čo robíte so svojou najlepšou kamarátkou akosi nedáva zmysel? Napríklad sa spolu bláznite v snehu ako malé deti a smejete sa na veciach, ktoré iní nechápu... No a neďaleko bol obchod, široké schodisko vedúce k nemu bolo pod strechou, a tam sme si sadli.

Sedeli sme na schodoch, pili čokoládu, jedli koláč, pozorovali okoloidúcich ľudí a bavili sa o všetkom možnom. Dokonca si spomínam, že ja som ju vypila ešte úplne vrelú, lebo takú čokoládu milujem, zatiaľ čo Fúú donekonečna čakala, kým vychladne :D

Očividne vám nerozprávam tento príbeh, lebo sa k nemu viaže nejaká konkrétna vtipná príhoda. Vlastne vám ho rozprávam preto, že je absolútne nudný. Zvláštne, však? Bol to jeden z najkrajších dní môjho života, veď tam bola Fúú a dni strávané s Fúú boli úžasné. Priateľstvo s ňou bolo o tom, že sme dokázali spolu zdielať tie najjednoduchšie veci a že sme si vždy dokonale rozumeli. A bolo to krásne.

Ďakujem za to, že mám kamarátku, ktorá vie urobiť schody, čokoládu a dážď výnimočnými :)

Lina

TOP TÝŽDŇA (2): Filmové adaptácie

27. června 2012 v 11:38 | Lina |  Top týždňa
Top týždňa je, ako som už spomínala v predošlej časti, meme, ktoré organizuje Luu (viac info tu). Tentokrát menujem moje najobľúbenejšie filmy natočené podľa kníh. Nech sa páči:

Hocikam a hocikedy len chceš. S jednou podmienkou - musí to byť úžasné!

21. června 2012 v 20:21 | Lina |  Zoznamy vecí, ktoré...
Ak čakáte rozumný článok, ktorý má čo dočinenia so skutočným životom, prosím ustúpte a pomaly nenápadte pískajúc odkráčajte. Ste na nesprávnom blogu :)

Témou týždňa je cestovanie, tak som si pripravila zoznam dovolenkových destinácií, kde by som najradšej trávila prázdniny. Výnimočné je to teda tým, že som vyberala miesta z môjho obľúbeného seriálu Doctor Who a ešte zo série Stopárov sprievodca galaxiou... Vesmír je krásny, nie? :D

Reštaurácia na konci vesmíru
"A potom vesmír exploduje pre tvoje potešenie" povedali. V tomto zariadení si môžete vychutnať koniec sveta a vidieť na vlastné oči ako okolo vás vybuchujú všetky nádhery vesmíru. Jedlo asi tiež nie je zlé. Nehovoriac o všetkých fantastických stvoreniach, ktoré by som tam mohla stretnúť: proroka Zarkona, bohov Asgardu či skupinu z Flamarionského bridžového klubu spoza Kvarnského vortoprázdna (nech je to čokoľvek).

New New York
Toto miesto navštívil Doctor s Rose aj s Marthou na Novej Zemi. Technicky je to pätnásty New York od toho pôvodného, takže je to vlastne New New New New New New... veď viete. Určite je fantastický, so svojou vyspelou technikou atď, stálo by za to vidieť ho. A majú tam jablčnú trávu.

Vesmírna Florida
Pozemská Florida nevyzerá zle, bola by som zvedavá aká je tá vesmírna :P Doctor s Amy sa tam chystali, ale nikdy sa tam nedostali...

Magratea
Mýtická planéta, na ktorej hyperpriestoroví inžinieri kedysi vysávali bielymi dierami hmotu z vesmíru a vytvárali z nej planéty snov. Bohužiaľ sa vyparila a onedlho sa objavovala len v starých legendách. Rada by som si prezrela všetky ich letáky a farebné prílohy, alebo by som si kľudne aj vypočula dačo o tom, ako sa tvoria fjordy. Je mi to jedno, Margatea je niečo, čo proste nesmiem vynechať!

Knižnica
Niekedy v 51. storočí vznikla Knižnica, ktorá sama o sebe predstavovala celú planétu. Obsahuje VŠETKY knihy, ktoré boli dovtedy napísané. Raj pre knihomola ako ja, čo vám poviem. Len nesmiem šľapať na tiene, aby ma nezožrala Vashta Nerada... iba fanúšikovia seriálu chápu, o čom točím :D
Planéta Midnight
Zafírové vodpády. Mám na mysli vodpád zo zafírov. Enormný klenot o veľkosti ľadovca príde k Útesom zabudnutia a na okraji sa roztriešti na zafíry. Padajú sto tisíc stôp do kryštálovej strže. Ďalej tu máme obrovské relaxačné stredisko a antigravitačnú reštauráciu. Čo tam po nejakých vražedných x-tonických lúčoch, v brožúre píšu, že sklo tam mejú takmer 5-metrov hrubé....

Quentulské Quazgary
Na týchto štítoch je napísané desaťmetrovým ohnivým písmom Božie posolstvo všetkému živému. Áno, je to veľmi významná náboženská destinácia, ktorú si nesmiem nechať ujsť! Okrem toho si v stánkoch môžete kúpiť pečené fondány, pohľadnice, kolobežky (tie nie sú pre hlboko veriacich), slamené klobúky a podobné hovadiny. A každých 30 kilometrov máte sociálne zariadenie a sprchy. Okej, uznávam, že je to otrava, plápolať sa po vyprahnutej planéte, ale za to posolstvo to stojí.

Apalapucia
Apalapuciu zvolili za druhú najkrásnejšiu planétu v rebríčku lákavých destinácií pre náročného intergalaktického cestovateľa. Uvidíte tu západy slnka, nebotyčné veže a žiarivé kolonády. Samozrejme, mohli by sme ísť aj na prvú najkrajšiu planétu podľa rebríčka bla bla bla. Ale tam chodí každý. Odporná planéta Coffee shopov (podľa Doctora).
Lina :)

TOP TÝŽDŇA (1): Obľúbené postavy

21. června 2012 v 13:19 | Lina |  Top týždňa

Top týždňa je meme o knihách, ktoré organizuje Luu (odkaz tu). Poškuľovala som po ňom nejakú tú dobu, až som sa rozhodIa, že ho vyplním. Ide tu o to, že každý týždeň treba napísať svojich desať naj na danú tému. Tých tém je dačo vyše 20 a ja som riadne pozadu, takže by som mala, čo najskôr začať, nie? :)

POSOL: "V každom človeku drieme schopnosť prekonať hranice vlastných možností."

18. června 2012 v 19:08 | Lina |  Knihy
V duchu sa rozosmejem. Ja a anjel? Vyratúvam, čo všetko som: Taxikár. Flákač. Ukážkový prípad priemernosti. Sexuálny trpaslík. Mizerný kartár.
Naposledy k nej prehovorím.
"Nie, Sophie. Nie som anjel, len obyčaný človek."

S touto knihou som sa najprv totálne minula. Asi som ju začala čítať v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Neviem. Skrátka a dobre kúpila som si ju minulý rok v lete a tento víkend ma zničoho nič napadlo, že si ju prečítam. A páčila sa mi oveľa oveľa viac ako prvýkrát :)

V Poslovi ide o devätnásťročného mladíka, Eda Kennedyho, ktorý, ako bolo avízované na obálke, na rozdiel od Salvadora Dalího či Jany z Arku za svoj krátky život vôbec nič nedosiahol. Uviazol v búde na predmestí, žiadna kariéra ho rozhodne nečaká, večery trávi hraním kariet s kamošmi, vlastní smradľavého psa Portáša a jeho vlastná matka ho nenávidí. Okrem toho sa živí šoférovaním taxíka, čím vlastne porušuje austrálsky zákon, lebo ešte nemá dvadsať, a miluje svoju kamarátku Audrey, ktorá ho má očividne príliš rada, aby si s ním začala akýkoľvek milostný vzťah. Čo s takýmto životom?
Všetko sa zmení, keď sa stane svedkom zbabraného prepadnutia v banke. Vlastne z neho "vyviazne" ako hrdina. V ten večer mu príde poštou prvé eso s adresami. Na každú z týchto adreis musí doručiť posolstvo.


Ešte by som dodala, že Markus Zusak je tiež autorom Zlodejky kníh, ktorú ale myslím napísal až neskôr. Tieto knihy sa od seba dosť líšia. V prvom rade Zlodejka je oveľa depresívnejšia, zatiaľčo Posol má v sebe aj dosť vtipu. Ja osobne som sa smiala na prepadovej scéne, už keď som si ju čítala v obchode. Daryl a Keith boli tiež veľmi zábavná vsuvka. A Ed ako rozprávač mal tak isto občas trefné a cynické poznámky.
Ďalej v Poslovi autor namiesto dlhých opisov používa skôr krátke úderné vety v samostatných riadkoch. Podľa mňa je však pri písaní stále veľmi nápaditý a dokáže čitateľa pevne uchopiť a vtiahnuť do deja, navodiť mu zimomriavky.
Rovnako ako Zlodejka je zaujímavo rozdelený na celky a každej karte z balíčka žolíkových kariet prislúcha jedna kapitola.

V tejto knihe sa mi veľmi páčili niektoré postavy, človek by z nich mal až pocit, že by kľudne mohli niekde takíto ľudia žiť. Edovi kamoši sa mi ku koncu stali takí blízki, že by mohli byť aj mojimi kamošmi (ešte aj jeho hlúpeho psa by som najradšej objala). Príbehy, s ktorými sa Ed stretáva na jednotlivých adresách, kde roznáša posolstvá, sa mi spočiatku veľmi páčili, no neskôr sa mi zdalo, že už s ničím zaujímavým asi nepríde. Potom prišlo srdcové eso a to ma v istom ohľade dosť prekvapilo, ale nebudem nič prezrádzať :) Je tam pár perfetných okamihov, ja som napríklad milovalala scénu, kde hrali šmykbal a v podstate všetky scény s Marvom a Ritchiem. Potom pár emotívnych okamihov, pár mi pripadala trošku klišeovitých (existuje také slovo?) napríklad príbeh Tatupovcov (či ako sa volali), ale to bude tým, že aj celkovo neznášam vianočné témy. Ale zase posolstvo pre Sophie bolo veľmi pekné, jedno z mojich najobľúbenejších.

Príbeh je, ako som spomínala, veľmi pútavý, sutný aj veselý. Štýl písania samozrejme skvelý. Vlastne ma teraz ani nenapadá, čo by som knihe vytkla. Predtým sa mi nepáčila možno preto, že som sa nevedela do postáv vžiť. Alebo mi kompletne ušla pointa :P A tá hovorí o zázračnej moci maličkých okamihov v našich životoch. O tom, čo dokáže spraviť prázdna krabica od topánok alebo kopček zmrzliny.

P.S. : Viete, čo je čudné na austrálskych knihách? Keď na chvíľu zabudnete, že sú austrálske a potom nechápete ako je možné, že more na juhu je studenšie ako na svere a akoto že, že vonku jedia zmrzlinu na Vianoce :D

Lina

PÁD: Čosi bolestne známe

13. června 2012 v 19:49 | Lina |  Knihy

Možno sa pýtate, prečo stále čítam knihy, ktoré na mňa už z diaľky kričia: "Sme plné zamilovaných somarín, budeš nás nenávidieť!" Odpoveďou je, že také knihy samozrejme nečítam. Nie bežne :) Oveľa viac mi sedia napríklad dvaja anglickí
gentlemani Jonathan Strange a pán Norrell, či šialeno-vedecko-fantastický Stopárov prievodca galaxiou...

Občas sa však stane, že práve nemám čo čítať (určite to poznáte- sto kníh v poličke a vy nemáte čo čítať!) a vtedy sa s nie príliš vysokými očakávaniami dá zvládnuť aj toto. Verte mi alebo nie.



Hola, buenos días...

7. června 2012 v 20:27 | Lina |  Zoznamy vecí, ktoré...
Okej, tak si dajme taký menší úvod do novej rubriky: Niekoľko vecí, pre ktoré sa stále vraciam k blogovaniu

1. Rada píšem kraviny.
2. Aj keď ich nikto nečíta.
3. No predsa, aby som mohla recenzovať moje obľúbené knihy a filmy!
4. Tiež preto, lebo rada hľadám iné dobré a nápadité blogy.
5. Pretože je to desná závislačina a nedá sa s tým prestať.
6. Tento blog má za sebou dlhú históriu a bolo by svinstvo ho len tak opustiť.
7. A nečinne čumieť na monitor je príšerná nuda.
8. Tá adresa - "evil-thing", kto by ju nemiloval??? :)
9. Koniec koncov, každý potrebuje koníčka!

Áno, zase raz veľký hlbokomyselný článok... Ako vždy :P A vy, prečo radi blogujete?