Srpen 2012

Viac ako spleť farebných čiar

31. srpna 2012 v 21:56 | Lina |  Môj Denník
Úprimne, prežila som toho toľko, že nie je ľahké proste to vložiť do textu. Nie som až tak zdatný pisateľ, aby som dokázala zachytiť všetky rozmery tohto úžasného mesta. Ale o dačo sa pokúsim :)

Konečne som mala možnosť pocítiť Gaimanovo Nikdykde na vlastnej koži. Cestovala som metrom dennodenne. Myslela som na čiernych mníchov z Blackfriars, anjela Islingtona a na Most noci pod Knightsbridge Station. Zlovestnú medzeru mi vždy pripomenula hlásateľka. "Mind the gap, please." Celá tá záležitosť bola príjemne strašidelná, obzvlásť keď som vystúpila na jednej starej takmer prázdnej stanici. Nie som šibnutá, dajme prednosť slovám ako "vnímavá".


Londýnske dominanty ako Big Ben, Westminster Abbey, London Eye, Tower atď. sú obrovské a okázalé, presne ako znie ich úloha. Vlastne k nim nemám čo dodať. Všetky múzeá a galérie, čo som tam navštívila boli úžasné. Nesmiem opomenúť ani St Pauls Cathedral, čo je celkom určite najkrásnejšia budova, akú som kedy videla, a celé City je super.

Okrem toho som tam nevidela jedinú zanedbanú starú budovu. Ak už neslúži pôvodnému účelu, proste tam spravia byty alebo ju prestavajú na nejakú blbosť. Ako napríklad Tate Modern, čo bola najprv elektráreň. Skrátka tam majú kopec pekných historických budov, ktoré si vážia a využívajú.
Alebo Camden Market, ten sa tiež oplatí vidieť, je z časti v bývalých stajniach takže tak...

A tie rozkošné londýnske domčeky aké bývajú vo filmoch? V takom som žila. Skoro mám pocit, že mi urobí radosť akákoľvek kravina :) A keď začalo pršať, bola som z toho úplne na vetvy. "Jupí, môj prvý londýnsky dážď!"

Nie celkom zanedbateľným bodom v mojom zozname sú parky. Najznámejší je Hyde Park, ale tam je vždy hrozne veľa ľudí, lebo je blízko centra. Nevravím, že je zlý alebo otrasný, to nedajbože, ale mne sa oveľa viac páčil Greenwich alebo Regents Park. Majú tam nádherné kvetinové záhrady, dá sa tam skvele relaxovať, pozorovať veveričky a tak... Celé jedno poobede som zízala na nebo, doteraz som ani nevedela, že je také obrovské... Je to fakt príjemné.

Len pre zaujímavosť, môj prvý rozhovor s Angličanom bol v jednom pube, alebo čo to bolo, a on mal so sebou jednu knihu a začalo to asi takto: "Hey, I am James." a ja na to: "Hi, I love your book!" Ehm, a keďže som strašné teľa a nie práve "sociable", zase až toľko nových priateľov som si nenašla. Ale aspoň tá hŕstka ľudí, ktorých som tam spoznala, bola super a hlavne vďaka nim som si tak užila celý Londýn.

Nuž a to je asi všetko, čo vám o Londýne poviem, zvyšok si nechám pre seba :) Možno okrem malej ukážky vecí, čo som si kúpila, ale až v ďalšom článku :)

Lina

DEAD LIKE ME: Life sucks, and then you die. And then it still sucks.

17. srpna 2012 v 12:37 | Lina |  Seriály/Anime
Na pohledu na své prázdné a studené tělo něco je. V mém případě šlo spíš o pohled na malé kousíčky. Rube říká: "Je to jako dívat se na domácí broskvový koláč, který vám právě spadl na zem. Sice byl možná dobrý, ale už ho nechcete." Asi je to trochu divné, ale cítila jsem se líp.


George Lass má osemnásť a práve ju zabila letiaca záchodová doska z vesmírnej stanice. Tým sa nič nekončí, George sa stáva smrtkou. Vec sa má tak, že každá smrtka musí odobrať určitý počet duší a až potom môže ísť ďalej. Posledná duša, ktorú vzala, sa stane nemŕtvou a prevezme jej prácu. Takmer ako byť milióntym zákazníkom.
Ironická, deprimovaná a pesimistická slečna sa s tým musí vyrovnať. Spoločnosť jej robí niekoľko "kolegov". Mala som rada Ruba, lebo večne mudroval. Betty, lebo bola "záhadná a ukľudňujúca". A Masona. Och Mason, Mason... Nie je to len tým, že je Angličan a že má absolútne rozkošný prízvuk. Skrátka celkom zlatý feťák so zábavnými hláškami, ktorý síce väčšinou vyzeral, že sa každú chvíľu rozplače, ale bola to sranda.

Prvý diel priam pretekal humorom. Aj ostatné boli zábavné, so správnou dávkou čierneho humoru a plné Georginých sarkastických poznámok, ale prvý diel bol úplná dokonalosť. Geroge zakaždým rieši nejakú "hlbokú filozofickú otázku", väčšinou je to na jedno kopyto a zakždým dôjde k záveru, že si život treba užívať. Keďže ako smrtka nedostáva plat, zamestná sa v Happy Time, kde všetko riadi Delores Herbig, dáma ktorá mi bola dobrým zdrojom zábavy rovnako ako všetci ostatní zamestnanci. Okrem toho sledujeme ako sa so smrťou dcéry/sestry vyrovnáva Gergina rodina, akurát to je trochu otravné. Na začiatku možno nie, ale potom som už len prevravcala očami, s čím zase majú títo ľudia problém.

Oveľa zábavnejšie je sledovať smrtky pri práci. Keďže sú v oddelení kurióznych nehôd, väčšinou sme svedkami absolútne nezmyselných úmrtí, na ktorých sa zaručene pobavíte. Občas je to niečo značne neoriginálne, pošmyknutie na banánovej šupke, niekomu padne na hlavu klavír a tak... A inokedy zase človeka trafí záchodová doska... A občas sa vyskytnú problémy typu "tá stará pani z Alzheimerom nevie pochopiť, že je po nej, čo teraz?". Konkrétne na tomto som sa strašne smiala, keď sa jej to smrtky snažili vysvetlť.
To boli tie najlepšie scény. Zrovna včera som pozerala nejakú kriminálku alebo čo, a keď ten človek zomrel, inštintívne som čakala, že sa objaví duch a prehodí poznámku o svojej smrti. :D

Mínusy- No asi ten spomínaný stereotyp, ktorý sa dostaví neskôr. Aj tak som však bola schopná pozrieť si päť častí po sebe, čo si možno protorečí a možno ani nie. Ďalej som nemala rada Daisy Adair, ženskú, ktorá veľmi rýchlo nahradila Betty. Príšerne mi liezla na nervy, získala si ma až na konci druhej série, kedy konečne ukázala nejakú hĺbku...


Keď už to všetko píšem, urobme si malú zastávku k filmu. Dead like me: Life after death sa odohráva päť rokov po ukončení seriálu. Úprimne, nie som zaň veľmi rada, lebo tam už nie je Rube, ale nejaký iný hnusák. Film popiera takmer všetko, čo sa stalo v seriáli. Daisy stvárňuje už iná herečka a ak som ju ku koncu začínala mať rada, tu sa ukázala ako totálna primitívka. Nič nebolo na svojom mieste, ani Happy Time, a to už je čo povedať. Čo ma trošku potešilo bola Reggie, Georgina sestra, ktorá vyrástla v celkom dobrú herečku. Tvorcovia filmu mi takmer zlomili srdce, keď všetko pomenili. Pravdupovediac, dovtedy som ani nevedela, že mám ten seriál v takej obľube. No pri poslednej scéne, kde George sleduje svoju rodinu a z neba začnú padať žlté papieriky, ma už začali páliť oči. Dojemné :)

Ešte malá rada, nepozerajte ten seriál s českým dabingom :)
Všetci zomrú
Tak to skrátka funguje

Lina

TOP TÝŽDŇA (9): Knižné sklamania

15. srpna 2012 v 17:56 | Lina |  Top týždňa

Akosi som s týmto meme zaspala, ale dnes som konečne spísala zoznam knižných sklamaní... Sklamaniu logicky predchádza očakávanie, ja len viem, že väčšina davmi zbožňovaných kníh nedopadne dobre (no mohla by som menovať aj veľa výnimiek). Toto sú skrátka knihy, u ktorých som šlapla totálne vedľa alebo proste nemali veľa toho, čím by môj život obohatili.

O projekte Top týždňa si prečítajte viac na tejto stránke.

FRIGHT NIGHT: You read way too much Twilight...

12. srpna 2012 v 19:50 | Lina |  Filmy
Poďme si to povedať najpriamejšie ako dokážem: Milý film, ale priemerný. Pozrela som si to, lebo tam hral David Tennant.


Nuž, príbeh je o chalanovi, ktorý jedného dňa zistí, že jeho sused je upír. Poznáte tie výstredné filmy plné kravín, z ktorých sa potom váľate na zemi od smiechu? Tento taký nie je. Proste typický tínedžerský kúsok, bez akéhokoľvek výrazného humoru, so zápletkou, ktorá by nezamotala hlavu ani päťročnému decku. Nejaké prekvapivé okamihy? Čo nové si myslíte, že vám prinesie film o upíroch? Nuž, ja dúfam, že niečo predsalen hej, preto ich stále pozerám. No zopakujem moje predošlé vyhlásenie a poviem, že tento taký nie je.

Napriek tomu ma ten film potešil. Beď mi mäkne srdce, alebo ja neviem... Collin Farrell bol dobrý. Tennantov výstup možno nie som dostatočne spôsobilá okmentovať, lebo mi poskočí srdce zakaždým, keď niečo povie a znie to ako Doctor Who. Ale vždy keď sa objavil na tvári som mala úškrn porovnatľný s krajcom melóna. A frighnightovskí upíri? Som rada, že sme zostali verní faktom akože upíra zabije slnečný svit, potrebuje pozvanie do domu atď. Inak to nie je ono. A tie ich zuby!!! Ja mám proste úchylku na papule plné ostrých tesákov. Takže plus bod od maniaka :)

Defy reason.
Defy everything you know.
A mind blowing first line :D

Lina

anime:KURAGEHIME

8. srpna 2012 v 11:49 | Lina |  Seriály/Anime
Zdravím každú formu života, ktorej prehliadač vyplul tento blog :) Len som vám chcela oznámiť, že som sa vrátila z Moravy a dovolenka bola fantastická. Dlho ma tu ale mať nebudete, lebo o týždeň idem do Londýna. Vááá, tak veľmi sa teším.

Teraz sa už venujem danej téme, totižto anime, ktoré som zhladla hlavne vďaka Polly. Volá sa Kuragehime alebo Princess Jellyfish.


Prečo mám vlastne rada anime? Lebo sa tam deje hromada blbostí a nikto sa nepýta prečo. Tu máme skupinu nerdovských dievčat, ktoré majú panický strach zo "stylish" ľudí a na obranu pred nimi sa menia na kameň. Tsukimi je zamilovaná do medúz, Chieko do tradičných japonských bábik a kimon, Mayaya do novely Three Kingdoms, Banba s bujným afro účesom miluje vlaky a Jiji má rada starších mužov. Ich charakteristika by sa poväčšine dala obmedziť na tieto ich posadnutosti. Sú skôr stelesnením svojich úchyliek, hádam až na Tsukimi, ktorá je hlavnou postavou a rozprávačkou. O nej sa toho dozvedáme najviac. K tejto skupine sa pridá Kuranosuke, ktorý sa oblieka do ženských šiat a je vlastne najviac "stylish" osoba v celom universe. Nejak sa však s dotyčnými dámami skamaráti a spoločne bojujú o záchranu Amamizukanu (tak sa volá ich byt/dom/apartmán/bohvie).

Keď sa to tak vezme, až na pár momentov a vnútorných rozhovorov Tsukimi s jej matkou, ktoré sú dojemné, je Kuragehime príšerne povrchná záležitosť so silno telenovelovou zápletkou. A kto sa stará? Seriál je fakt srandovný, bláznivý a po všetkých tých temných a bojových anime (všetkého je občas veľa) dobre padne aj niečo nefantasy a oddychové. Medúzy sú super, čo sa týka tých bábik na obrázku, jednu si okamžite musím vyrobiť :) Bol to príjemný zážitok, len škoda, že veľa vecí na konci anime zostalo neuzavrených.

Lina