Září 2012

(29) Ale na oslavu sa necítite...

30. září 2012 v 19:23 | Lina |  Zlodeji
Dámy a páni... spomínate si, ako som vravela, že končím so Zlodejmi? No už z Charlieho továrne na čokoládu vieme, že keď dospelí povedia nadobro, myslia tým na veľmi dlho... Moje zlé obdobie sa práve skončilo :)

Lina

MENO VETRA: Príbeh kráľovraha 1

28. září 2012 v 22:56 | Lina |  Knihy
Lenže Taborlin Veľký poznal mená všetkých vecí, a tak ho museli poslúchať. Povedal skale "Rozpadni sa!" a skala sa rozpadla.


Ľudia, chcete vedieť čo? Som v nebi. Som v nefalšovanom čitateľskom nebi, lebo toto je snáď tá najlepšia kniha, akú som v živote chytila do ruky. Mám chuť tancovať, teda v mojom prípade skôr skákať ako idiot po byte, a každému hovoriť, aká som šťastná. Aj Korine som v škole vysvetľovala, akú úžasnú knihu čítam :) Každý deň, aby vedela.

Meno vetra je fantasy príbeh o chlapcovi menom Kvothe, ktorý sa učí za mysterika. Je to o trošku komplikovanejšie, ale ja nemám jeho rozprávačský talent, preto ho nechajte, aby vám ten príbeh porozprával sám :) Kúpte si tú knihu!

Ja vám poviem toľko, že je geniálna. Je veľmi pútavá a obsahuje hneď niekoľko vecí, ktoré považujem v príbehu za atraktívne. Buďme trošku povrchní a spomeňme napríklad to, že hrdina má ryšavé vlasy a zelené očí (moja obľúbená kombinácia). A je veľmi inteligentný a vtipný, sympatický a nie je veľmi ťažké sa s ním stotožniť. Potom je tu Univerzita. Takéto inštitúcie sú vždy super, len si spomeňte na Rokfort či Neviditeľnú univerzitu, nikdy neviete, čo tam nájdete :) A ja osobne verím, že školským prostredím sa kniha pokaziť nedá. No a táto univerzite je úplný top. Som z nej skrátka viac nadšená ako je zdravé :)
Okrem neho tam máme hotový zástup perfektných postáv, napríklad univerzitných profesorov. Akademici sú vždy strašne vďačné charaktery, verte tomu. Nebudem vám ich menovať všetkých, ale Elodina vyzdvihnúť musím. Chlapci a dievčatá, on je dokonalý. Keďže mám slabosť pre vyšinuté mužské postavy, pre neho som si vyhradila celkom špaciálnu zostavu úškrnov. Dala by som čokoľvek za to, aby ma učil! Ja skočím aj zo strechy, len mi ukážte z ktorej (:D)!

Príbeh plynie pekne pomaly a plynulo zároveň, tak ako to mám rada. Kvothemu stojí v ceste primerané množstvo prekážok a útrap, ale má aj primerané množstvo šťastia. Proste všetko v správnej miere. Štýl písania, konečne niečo slušné a vôbec hodné reči, je maximálne pohlcujúci. Musela som sa nútiť, aby som tú knihu odložila :) Nič ma tam neiritovalo, všetko bolo dokonalé podľa môjho gusta.
Ja vôbec nechápem, ako môže taká kniha vôbec existovať. Ja sa vždy na niečo sťažujem. Vždy! Ale toto mi sadlo ako...

No dobre no... Ale to je skutočne len drobnosť, všimla som si to len párkrát. A pravdepodobne je to len chyba prekladu... Ale občas sa mi zdalo, že niektoré vyhlásenia vyvracajú predošlé. Napríklad: "Spokojne sa obzeral. Nepokojne sa pozrel naľovo aj napravo." To bola vzorová situácia, nepamätám si ako to bolo presne. Občas sa vám môže zazdať, že motívy sa opakujú - Kvothe zháňa peniaze na školné, Kvothe hľadá Dennu- ale fakticky to príbehu neuškodilo.

Takýto zážitok som z knihy nemala poriadne dlho, to vám poviem :) Ja som asi narazila na nového Harryho Pottera. Nemylsím tým, že má niečo spoločné s tým príbehom, ale keď som to čítala, cítila som sa rovnako prívetivo a doma, ako keď čítam HP. Akoby Kvothe patril do môjho srdca.
Lenže Elodin Veľký
poznal mená všetkých vecí
a tie ho museli poslúchať
povedal skale
"ROZPADNI SA!"
a skala...
No teda, oni to zmenili.

:P
Lina

TOP TÝŽDŇA (11): Fiktívne miesta

22. září 2012 v 21:17 | Lina |  Top týždňa

V krátkom slede ďalší článok o fantasy knihách, ale ja mám aj skutočný život, nie aby ste si niečo namýšľali. Ale na chvíľu sa ešte ponorme do ríše snov a navštívme nejaké tie magické fiktívne svety. Ešte tradičný odkaz na autorku meme tu, a poďme na to :)

Verím, že sa môže stať niečo magické...

21. září 2012 v 16:27 | Lina |  Zaujalo ma
I don't believe in the kind of magic in my books. But I do believe something very magical can happen when you read a good book.
~ J. K. Rowling


Ono je to vlastne jedno či víly, draci, elfovia alebo dáke mimozemské civilizácie. Milujem fantasy a sci-fi, a fakt mi lezú na nervy ľudia, ktorí sa mi to snažia vyhovoriť. Vraj si dospelá, čítaj niečo normálne... Ak sú normálne tie báchorky, čo píše čo-ja-viem Eva Urbaníková, strčte sa niekam. Ja nevravím, že sa občas nezakusnem do dajakej klasiky (občas je občas to správne slovo :D), alebo že si nedožičím oddych od démonov a kadejakej hávede, a nesiahnem napríklad po Sherlockovi Holmesovi či dákej historickej knižke. To rozhodne nie. Ja len vravím, že čo naozaj zbožňujem, je hrubá buchla, v ktorej je možné čokoľvek :)

Začala som v šiestich, keď som ako čitateľ-maniak v zárodku, dostala Harryho Pottera. Mohla by som napísať dlhočizný zoznam, prečo je tá séria pre mňa takou srdcovou záležitosťou, a celé hodiny spomínať na zážitky, čo mám s týmto čarodejníkom. Ale veď je to celosvetový fenomén, poviete si... No ono to pokračovalo, keď som prečítala všetky Kroniky Narnie a strávila super časy s Artemisom Fowlom a škriatkami :) Potom prišla nová éra v podobe Trilógie Bartimaeus a Darrena Shana, nedám na nich dopustiť dodnes. Približne v tom čase sa ku mne dostali Temné hmoty Philipa Pullmana, ktoré ma len presvedčili o tom, že sa uberám správnym smerom. No a na to, ako som dostala vlastného Pána prsteňov, spomínam doteraz ako na jeden z najšťastnejších dní môjho života, keďže dovtedy som mala k dispozícii len nejaké šalátové vydania z našej knižnice. Predstavovala som si, že v pozadí hrá pôsobivá hudba, keď som ich prvýkrát doma otvorila :D
Medzi mojich obľúbených autorov patrí natutovku aj Terry Pratchett so svojou Zemeplochou a tiež Neil Gaiman, ktorého diela v súčasnosti iba objavujem, ale do horných piečok sa vyhupol závratne rýchlo. Potom je tu Douglas Adams, ten úprimne zmenil celé moje ja :) Ak sa vám niekedy naskytne možnosť zakúpiť si Stopárovho sprievodcu galaxiou, neváhajte ani sekundu! Za skutočne geniálnu knihu považujem Jonathana Stranga a pána Norrella. Je napísaná dokonalým štýlom, dýcha z nej mágia a skrátka a dobre je to devätnástne storočie a je to Anglicko.
Z moderných kníh mám veľmi rada Hry o život, ale napríklad ani Divergencia od Veronici Roth nebola zlá :)

Už sa v tom asi topíte, takže to zhrňme tak, že som toho prečítala veľa :)

Čo som tým chcela povedať je, že v žiadnom prípade nie je chyba vo mne a v mojich prioritách. Som v poriadku. Len mám trošičku rozvinutú fantáziu a rada sa nechám unášať na stránkach kníh do vzdialených svetov. A každý má v sebe niečo také, len si túžbu po výnimočnosti vypĺňa inak. Hlbšiu myšlienku na vás už dnes nevytiahnem :)

Dámy a páni, toto bolo
Linino poňatie
TT "Verím na víly."

Lina

ČO S NEMŔTVYMI: Svet v ktorom sme žili

19. září 2012 v 19:01 | Lina |  Knihy
Je to jeho žena, tak ako by sa jej mohol báť?


Stockholm zahalil divný mrak napätia: elektrické spotrebiče sa nedali vypnúť a obyvateľov trápili hrozné bolesti hlavy. A potom mŕtvi vstali z hrobov. Každej z hlavných postáv sa situácia nejak dotkla. Mahlerov malý vnúčik nešťastnou náhodou vypadol z balkóna, Davidova manželka zomrela pri autonehode, Elvinho manžela porazila choroba. Ako sa vyrovnajú s ich návratom?

Pozrela som si niektoré reakcie na túto knihu na internete a som na pochybách, či som vôbec čítala to isté dielo ako ostatní. Slabá? Priemerná? Eh? Aké hluché miesta? Možno čítam inak alebo mám iné očakávania, či som sa len nachádzala v inom psychickom rozpoložení ako druhí - snáď kombinácia všetkých troch- ale mne sa tá kniha fakt páčila!

Už len fakt, že autor je Švéd, prináša isté pozitíva. Pretože je to odlišné. Akoby som do pľúc nabrala nový vzduch. Postavy (a ich mená) aj prostredie sú úplne iné ako sme zvyknutí. Lindqvistov štýl písania je až kruto realistický, jeho rozprávanie pútavé, a že sa občas sústredí aj na vnútro a pocity postáv neznamená predsa že kniha stagnuje... Ďalšia vec je, že sa to tentoraz zaobišlo aj bez vražedných monštier. Poviete si, čo je to za knihu, kde zombíci nežerú ľudské mäso? Síce sú hroziví, v rôznych štadiách rozkladu, robia divné veci a majú desivé mŕtve oči, no nie je to ten bežný obrázok, aký si vytvoríte o obživlých mŕtvolách. Tiež som čakala, že nemŕtvi budú o niečo nebezpečnejší a že sa rozbehne tradičný boj o životy a bude sa veľa rabovať, strielať a utekať a že niekto niekomu odkusne končatinu... skrátka taký typický zombie thriller, ale tak to nie je. Čo s nemŕtvymi je román sociálneho charakteru, aspoň tak by som to ja nazvala. A je rovnako mrazivý ako hocijaký iný horor. Je veľmi smutný. Je záhadný.

Samozrejme, niektoré veci by si zaslúžili lepšie rozpracovať, ale sklamaná rozhodne nie som. Na to, koľko som sa jej bránila, som ju prečítala dosť rýchlo, prakticky za tri večery.

Lina

TOP TÝŽDŇA (10): Romantické dvojice

13. září 2012 v 12:02 | Lina |  Top týždňa

Volá sa to síce "top týždňa", ale v mojom prípade je to skôr "top za bližšie neurčený časový úsek". V poslednej dobe nie som práve aktívna, čo sa článkov týka. S pokorou a všetkým čo k tomu patrí sa ospravedlňujem a na zmierenie tu máte zoznam najromantickejších dvojíc. Informácie o meme nájdete na tomto blogu: klik

THE POSSESSION: Kliatba z temnôt

9. září 2012 v 18:42 | Lina |  Filmy
Takých tu už bolo kopec: decko posadnuté duchom, pár ževraj nechutných scén, lakačky a rozprava o rodinných hodnotách... Ale ak ide o vážny komerčný horor, tvorcovia sa mohli pokúsiť o niečo nové, či pridať na atmosférickosti, aby som z kina odišla s pocitom, že "vááááááu". Ale aspoň som si pripomenula detské časy, kedy som takéto filmy vyhľadávala a bola z nich celá bláznivá. Mať, tak zase dvanásť....


Takže, čo by sa na Possesion dalo hodnotiť kladne:
Je to vizuálna lahôdka, pekná kamera, efekty... všetko na úrovni. A nie všetky scény boli na zahodenie, mnohé som si užila. Potom obsadenie. Napríklad tá posadnutá slečna, celkom zlatá, občas naozaj pôsobila akoby z nej hľadelo dačo iné. Aj keď mojou hororovou princeznou zostane navždy Jodelle Ferland, má odo mňa bod :) Zvyšok rodiny sa tiež slušne držal. Máme tu presvedčivých rozvedených rodičov a staršiu sestru, ktorá rodinku dopĺňala.

A mínusy...
Tak v prvom rade nerovnomerný dej, chvíľami sa vlečie až plazí, potom je film príliš uponáhľaný. Ďalej ten komický židovský kňaz. Jeho výstup ma ani zďaleka nevzal, bol skôr smiešny a nie v tom dobrom zmysle. Len som dúfala, že nakoniec vyplynie, že jeho úmysly nie sú také dobré, no to sa nestalo. Škoda, filmu by prospel nejaký prekvapivejší moment.

Takže Kliatba z temnôt mi neprevrátila život naruby, ale na jedno pozretie celkom fajn. Hlavne na taký bezvýznamný výlet do kina uprostred týždňa. A horory mám vo veľkej obľube, teda hlavne keď som bola menšia, som ich často pozerávala, a takej lásky sa len tak nezbavíte. Len povážte koľko dôležitých vecí som sa s hororov naučila: Nesťahujte sa do nového domu. Neadoptujte si deti. A najnovšie nekupujte pekné drevené skrinky v záhradnom výpredaji.


Lina :)

Finally. A lie too big.

3. září 2012 v 17:23 | Lina |  O mne

Samozrejme, že som šialene dospelá. Som v maturitnom ročníku, dokážem navariť obed a keď idem večer von, pijem jahodové pivo...

Prepáčte, že zaberám miesto v TT, proste som musela :)

Lina